Meniaca sa klíma nevplýva len na topiace sa ľadovce, ale má vplyv aj na dôležité plodiny ako sú jačmeň, pšenica či kukurica. Nová štúdia vedcov zo Stanfordskej univerzity upozorňuje, že čoraz častejšie vlny horúčav a sucha zanechávajú citeľné stopy na svetových výnosoch najdôležitejších obilnín. Na tému upozornil portál Phys.org.

Klíma ako riziko pre pestovateľov

Tím výskumníkov z Centra pre potravinovú bezpečnosť a životné prostredie (FSE) analyzoval vývoj teploty a sucha v ovzduší počas uplynulých desaťročí. Zistili, že vo väčšine dôležitých poľnohospodárskych oblastí sa podmienky pre pestovanie plodín výrazne zhoršili a niektoré regióny dnes zažívajú vegetačné obdobia s teplotami, ktoré boli pred 50 rokmi takmer nepredstaviteľné.

Kritickým ukazovateľom nie je len samotná teplota, ale najmä vlhkosť vzduchu. Suchší vzduch znamená, že rastliny čerpajú z pôdy viac vody a stávajú sa zraniteľnejšími.

Podľa výpočtov vedcov sú dnešné globálne výnosy jačmeňa, kukurice a pšenice o 4 % až 13 % nižšie, než keby sa klíma nemenila. Zaujímavé pritom je, že pozitívne účinky vyšších hladín CO₂ (ktoré by mali podporovať fotosyntézu a rast rastlín) sa ukázali ako slabší faktor, než negatívne dopady horúčav a sucha.

Freepik

„Z mnohých hľadísk sú zmeny, ktoré farmári prežívajú, úplne v súlade s tým, čo klimatické modely predpovedali, takže celkový dopad by nemal byť žiadnym prekvapením,“ povedala spoluautorka štúdie Stefania Di Tommaso, dátová analytička v FSE.

Jedna z najväčších nepresností modelov sa týka rozsahu sucha v miernych pásmach, ako sú Európa a Čína tieto regióny zaznamenali oveľa vyššiu suchosť vzduchu, než sa pôvodne očakávalo naopak americký Stredozápad, kde sa predpokladalo výrazné oteplenie a sucho, ostal relatívne ušetrený.

Rastúce ceny a výpadky budú čoraz častejšie

Chybné predikcie modelov majú dôsledky aj pre plánovanie adaptačných opatrení. Mnohé krajiny sa v minulosti snažili predĺžiť vegetačné obdobie pomocou plodín s dlhším cyklom rastu, no tieto stratégie môžu byť teraz kontraproduktívne, ak sa nezohľadní dramatický nárast sucha.

„Myslím si, že klimatická veda odviedla pozoruhodnú prácu pri predvídaní dopadov na hlavné obilniny a mali by sme sa na ňu naďalej spoliehať pri formovaní politických rozhodnutí,“ uviedol David Lobell, hlavný autor štúdie. Zároveň upozornil, že najväčšie medzery v modeloch sa týkajú špecializovaných plodín ako káva, kakao, pomaranče či olivy, ktoré síce nie sú kľúčovými potravinami, ale sú pútavé pre spotrebiteľov.

Práve tieto plodiny sú citlivejšie na miestne zmeny klímy. Pri nich môžeme pozorovať kolísanie cien a lokálne výpadky dodávok, čo spotrebiteľ pocíti okamžite pri nákupoch. Ich situácia môže byť indikátorom toho, čo nás čaká v širšom spektre agropotravinárskych produktov.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia