Prevrat vo fyzike, musíme prehodnotiť všetko, čo o nej vieme. Našli sme ďalšiu základnú interakciu
Staronový experiment s časticami známymi ako mióny ukázal, že vo vesmíre okrem štyroch základných interakcií (gravitácia, elektromagnetizmus, silná, slabá interakcia) existuje ďalšia doposiaľ neznáma interakcia, energia, respektíve forma hmoty, ktorá je pre podstatu a vývoj vesmíru nesmierne dôležitá, no my ju zatiaľ nepoznáme, o téme informoval portál BBC, NYTimes, či web Washingtonskej univerzity.
Ťažký bratranec elektrónu
Ako píše web ScienceDaily, napriek tomu, že niektoré subatomárne častice boli objavené už takmer pred 100 rokmi prostredníctvom relatívne „jednoduchých“ experimentov, snaha porozumieť správaniu a vlastnostiam týchto častíc sa dostáva do popredia až teraz.
Všetky náročné experimenty, ktorých cieľom je porozumieť týmto časticiam a rozšíriť tak naše chápanie vesmíru, sa odohráva v tých najambicióznejších a najkomplexnejších organizáciách, aké poznáme. Na mysli máme samozrejme Európsku organizáciu jadrového výskumu (CERN), Fermiho národné urýchľovacie laboratórium (Fermilab) alebo japonský Vysoko energetický urýchľovač KEK.
Ciele a experimenty jednotlivých organizácií sú síce odlišné, no vo výsledku všetky pomáhajú lepšie pochopiť fyziku stojacu za chodom vesmíru. Jeden z experimentov, ktorý prebiehal vo Fermilabe už od roku 2018, teraz doslova spôsobil ošiaľ a prevrat vo fyzike
NEPREHLIADNI
Po takmer 50 rokoch pátrania ju konečne máme. Vedci našli nový typ kvázičastice
Reč je konkrétne o experimente Muon g-2, ktorým sa od roku 2018 meria častica zvaná mión, ťažší súrodenec elektrónu, ktorý bol objavený v 30. rokoch 20. storočia. Podobne, respektíve rovnako ako elektróny, aj mióny majú negatívny elektrický náboj a kvantovú vlastnosť nazývanú spin.
Tá veľmi zjednodušene povedané spôsobuje, že tieto častice sa po vložení do magnetického poľa začnú otáčať, čím silnejšie je magnetické pole, tým rýchlejšie mión rotuje, upozorňuje web NationalGeographic.
Spin je kvantová vlastnosť elementárnych častíc, v klasickej fyzike nemá svoj ekvivalent. Ide o vnútorný moment hybnosti častice v tom zmysle, že spin častice prispieva k celovému momentu hybnosti telesa. Môže nadobúdať hodnotu celých alebo poločíselných kladných násobkov redukovanej Planckovej konštanty.
Frekvencia, s akou sa mión otáča okolo svojej vlastnej osi, keď je vystavený magnetickému poľu, je určená jeho interakciami s inými časticami a silami, a reprezentovaná číslom nazývaným g-faktor. G-faktor je bezrozmerné číslo charakterizujúce magnetický moment a moment hybnosti tej-ktorej častice. Pomocou štandardného modelu časticovej fyziky môžu vedci s extrémnou presnosťou vypočítať / odhadnúť, aké by malo byť toto číslo, informuje portál NewScientist.
Vo svojej podstate je štandardný model najlepším matematickým vysvetlením toho, ako sa správajú všetky častice vo vesmíre, a ako bolo už spomenuté, s extrémnou presnosťou predpovedá frekvenciu tohto otáčania.
Ako však ukázal experiment z roku 2001 uskutočnený v Brookhavenskej národnej laboratórii, mión sa otáča rýchlejšie ako predpokladá štandardný model (preto aj názov g mínus 2). To okamžite vyvolalo senzáciu a množstvo kontroverzií medzi fyzikmi, avšak tento experiment dosiahol prahovú hodnotu pravdepodobnosti iba sigma 3,7, teda nebol ešte dostatočne štatisticky významný na to, aby preukázal nesprávnosť štandardného modelu.
Čo sme teda zistili?
Teraz, o dvadsať rokov neskôr, uskutočnila skupina vedcov vo Fermilabe v experimente Muon g-2 svoju vlastnú verziu Brookhavenského experimentu, pričom sa im podarilo zaznamenať a upresniť túto anomáliu – anomália magnetického momentu miónu.
Spojením a komparáciou výsledkov z oboch uvedených experimentov vedci dospeli k záveru, že šanca dosiahnuť výsledky iba náhodného charakteru. sú 1:40 000, alebo teda sigma 4,1. Zlatým štandardom, potrebným na definitívne potvrdenie, že sa nejedná iba o náhodu, ale skutočne tu je ďalšia sila, interakcia alebo častica, ktorá mión ovplyvňuje, je prahovú hodnota pravdepodobnosti na úrovni sigma 5, alebo 1:3,5 miliónu. Vedci si sú však už teraz istí, že k tejto hodnote sa ďalšími experimentami dopracujú.
Zatiaľ si ale nikto nedovolí ani len odhadnúť čo táto nová potencionálna sila / interakcia robí okrem ovplyvňovania miónov. Teoretickí fyzici sa domnievajú, že by to všetko mohlo mať nejaký súvis aj s doteraz neobjavenou subatomárnou časticou – hovorí sa najmä o leptokvarku (leptoquark) o Z-bozóne (Z-prime boson).
Čo sa týka samotného experimentu Muon g-2, ten meria magnetický moment miónu pohybom častíc v kruhu s priemerom 15 metrov. Silný magnet udržuje mióny na ich kruhovej dráhe a súčasne dáva rotáciu ich magnetickej severo-južnej osi. Ako sme už uviedli vyššie, čím silnejší je magnetický moment častíc, tým rýchlejšie sa ich os otáča, upozorňuje web prestížneho žurnálu Nature.
Fyzici už dlho predpokladajú, že elementárne častice ako mión a elektrón majú magnetický moment rovný 2. V novom (i v tom starom) experimente sa však podarilo odhaliť odchýlku od tejto stanovej hodnoty. To má byť spôsobené tým, že v skutočnosti prázdny priestor okolo miónu nie je prázdny, ale nachádza sa v ňom množstvo „virutálnych častíc“ – efemérnych verzií skutočných častíc, ktoré sa neustále objavujú a miznú z vákua, a menia magnetické pole miónu.
Presnejšie sú prijaté teoretické hodnoty pre mión stanovené nasledovne:
- g-faktor: 2,00233183620 (86)
- anomálny magnetický moment: 0,00116591810 (43)
Nové experimentálne zistenia tieto hodnoty posúvajú na:
- g-faktor: 2,00233184122 (82)
- anomálny magnetický moment: 0,00116592061 (41)
Všetky uvedené výsledky majú byť publikované v sérií publikácií uverejnených v žurnáloch Physical Review Letters , Physical Review A&B , Physical Review A a Physical Review D, pričom sa zakladajú iba na 6 % z toho, čo má experiment Muon g-2 zhromaždiť.
Zaujímavosť je, že Fermilab používa rovnaký magnetický prstenec, aký sa používal v Brookhavene (bol presunutý v roku 2013), no merania sú až 4-krát presnejšie. Čo je však ešte pozoruhodnejšie, úplne iná nezávislá štúdia, z experimentu CERN LHCb, pred 2 týždňami informovala vedeckú komunitu, ale i verejnosť o objavení určitých dôkazov, že mióny sa nesprávajú ako si myslíme. Rovnako ako Fermilab, aj LHCb potrebuje získať viac dôkazov a dostať sa tak na vytúženú prahovú hodnotu sigma 5.
Dôležité je tiež upozorniť, že uvedené výsledky pochádzajú ešte z prvého experimentu z roku 2018, pričom vedci už disponujú a aktuálne analyzujú ďalšie 2 cykly. Ak sa aj v týchto cykloch dosiahli podobné, alebo rovnaké výsledky, v roku 2023 by vedci definitívne mohli poznať odpoveď na to, či ku štyrom základným interakciám budeme musieť doplniť ďalšiu.
Ďakujeme, že čítaš Fontech. V prípade, že máš postreh alebo si našiel v článku chybu, napíš nám na redakcia@fontech.sk.
Teraz čítajú
Čína bude vystrelovať astronautov do vesmíru. Odhalila šialený vynález, ktorý NASA nezvládla postaviť
SpaceX buduje sieť špionážnych satelitov. Unikli tajné informácie, prečo to robia
Zúfalý boj NASA má novú nádej. Konečne zistili, prečo sa pokazil legendárny Voyager 1
VIDEO Briti ukázali novú laserovú zbraň v praxi. Dračí oheň rýchlosťou svetla zasiahne mincu vzdialenú aj kilometer
Starship sa rozpleskla o oceán, zradil kritický komponent. Posledný let sme rozobrali do detailov
- 24 hod
- 48 hod
- 7 dní
-
- Ľudia ho už teraz vypískali. Sci-fi prúser Netflixu dostal trailer na druhý diel
- Slovensko bude navždy zaostávať. Šutaj Eštok zrušil kľúčový projekt digitalizácie, lebo sa mu nepáči
- Toyota našla jediný spôsob, ako pochovať elektromobily. Takto chce spaľováky zbaviť emisií
- Ľudstvo urobí absurdnú vec, aby šetrilo energiu. Je to chyba, hovorí štúdia zo Slovenska
- Majstrovské dielo alebo pohroma? Nový seriál od tvorcov Hry o tróny videli prví diváci, tu je ich verdikt
-
- Ľudstvo urobí absurdnú vec, aby šetrilo energiu. Je to chyba, hovorí štúdia zo Slovenska
- Intel odhalil najvýkonnejší procesor na svete, ktorý zlomil 4 svetové rekordy. Zo slovenskej ceny sa rozplačeš
- Slovensko bude navždy zaostávať. Šutaj Eštok zrušil kľúčový projekt digitalizácie, lebo sa mu nepáči
- Čína bude vystrelovať astronautov do vesmíru. Odhalila šialený vynález, ktorý NASA nezvládla postaviť
- Toyota našla jediný spôsob, ako pochovať elektromobily. Takto chce spaľováky zbaviť emisií
-
- Medzi Zemou a Marsom sa deje niečo mimoriadne zvláštne
- Marvel práve zrušil tri svoje filmy, týchto hrdinov si videl naposledy
- Blíži sa dychberúce zatmenie Slnka. Milióny ľudí uvidia úžasný vesmírny jav
- Ľudstvo urobí absurdnú vec, aby šetrilo energiu. Je to chyba, hovorí štúdia zo Slovenska
- Lepšie sci-fi na Netflixe tento rok neuvidíš. V prvej ukážke bojuje Jennifer Lopez s robotmi
Nemecko zintenzívnilo výskum a vývoj v oblasti umelej inteligencie
Samosprávy môžu žiadať financie na zaistenie kyberbezpečnosti do konca apríla
AI upozornila na snahy Ruska o zmenu etnického zloženia Krymu
Tender na nový informačný systém obchodného registra stále neukončili
Najväčšia autopožičovňa na svete Hertz mení šéfa aj stratégiu, elektromobily už nechce
Copyright© 2024 by Startitup, s. r. o. Všetky práva vyhradené