Prevrat v medicíne: Vedci našli novú schopnosť ľudského tela, ktorá prinesie očkovanie bez ihiel

Vedci ešte len nedávno prišli s prevratnými zisteniami, že pokožka má vlastný, čiastočne autonómny imunitný systém, ktorý je schopný produkovať protilátky priamo na mieste, kde sa stretáva s potencionálnymi hrozbami. Nové zistenia by tak mohli pomôcť k vývoju nových druhov vakcín, ktoré by mohli odstrániť potrebu ihiel. O novom výskume informoval BBC Science Focus.

Obrana pokožky

Koža sa považovala za hrubú bariéru, ktorá fyzicky bráni proti prieniku cudzích látok do tela. Nový výskum publikovaný v Nature ukazuje, že koža dokáže viac než len poskytnúť ochranu. Má vlastný imunitný systém, ktorý vďaka produkcii proteínov – protilátok, je schopný bojovať proti infekciám. Štúdie preukázali, že pokožka je schopná produkovať protilátky podobným spôsobom, ako ich vytvára krvný obeh po očkovaní, alebo ochorení.

Vedci už predtým zistili, že koža dokáže vytvárať ochranné „T bunky“ ako odpoveď na baktérie. Nový výskum však odhalil, že koža môže aktivovať aj „B bunky“, ktoré spúšťajú produkciu protilátok.

Experiment na myšiach, kde bola na kožu zavedená bežná a neškodná baktéria Staphylococcus epidermidis ukázal, že pokožka si vytvorila protilátky, ktoré zostali aktívne viac ako 200 dní. Reakcia bola podobná tej, aká prebieha v krvi počas očkovania, akurát sa ten proces odohrával na povrchu kože. Prekvapením pre vedcov bolo, že proces prebiehal bez aktivity lymfatických uzlín.

Freepik

Nádej pre nový druh vakcíny

„Vakcíny sa zvyčajne podávajú pod kožu a poskytujú dlhodobú systémovú imunitu. Avšak sú menej účinné pri vytváraní imunity na mieste infekcie – na slizničných povrchoch,“ uviedli Michaela Fischbach a Djenet Bousbaine zo Standfordskej univerzity.

Objav, že koža má vlastný imunitný systém, môže otvárať cestu k novému typu vakcín. V budúcnosti sa tak možno dočkáme vakcín v podobe krému, ktorý sa bude priamo aplikovať na pokožku. Tento spôsob by umožnil telu „trénovať“ proti patogénom lokálne na miestach, kde sa s nimi najčastejšie nachádza. Napríklad pri COVID-19 by to bolo v slizniciach nosa a úst, čím by vakcína mohla respiračné ochorenie zastaviť skôr, než by sa dostalo do tela.

„Pri slabej slizničnej imunite sa môžu očkované osoby stále infikovať a šíriť chorobu, čím sa znižujú výhody kolektívnej imunity z vakcinačného programu. Ukázali sme, že naša očkovacia stratégia vyvoláva lokálne aj systémové imunitné reakcie, čím potenciálne poskytuje ochranu nielen pred ťažkými ochoreniami, ale aj pred infekciou a prenosom,“ uviedli.

Krémové vakcíny by mali aj značné výhody. Sú lacné na výrobu, ľahko sa distribuujú a nevyžadujú asistenciu zdravotníckeho personálu. Taktiež by mohol zlepšiť prístup k očkovaniu v rozvojových krajinách a uľahčiť vakcináciu ľuďom, ktorí majú fóbiu z ihiel.

Hoci sú výsledky štúdie sľubné, testovanie zatiaľ prebehlo len na myšiach. Vedci plánujú klinické testy na ľuďoch spustiť až v roku 2028.

Čítajte viac z kategórie: Novinky