Aj Rusi v čase Studenej vojny rozvíjali svoje zbrane a pracovali na niečom, čo by v prípade reálneho využitia vo svete malo katastrofálne ničivé následky. Vodíková bomba Cár si vyslúžila titul najsilnejšej vodíkovej bomby v histórii ľudstva. Svojou silou prekonala atómovú bombu z Hirošimy až 3 333-násobne, informoval The New York Times.

Studená vojna sa začala krátko po skončení Druhej svetovej vojny, keď Spojené štáty videli v Rusku komunistického nepriateľa, proti ktorému zbrojili dlhé dekády. Platilo to aj naopak. Začal sa tak skrytý konflikt, v ktorom proti sebe stáli dve svetové veľmoci ochotné urobiť čokoľvek, aby nepriateľa zastrašili. To však najlepšie dosiahnu zbraňami hromadného ničenia.

Ako Rusko, tak aj USA mali vo svojom arzenáli vodíkové bomby. Zatiaľ čo štáty pri svojom poslednom teste takejto zbrane využili „len“ 15 megaton silnú bombu Castle Bravo, ruská verzia nukleárnej bomby bola niekoľkonásobne silnejšia a odhaduje sa, že dosahovala silu 50 až 60 megaton.

Rusko otestovalo najsilnejšiu jadrovú bombu v histórii. Mala ohromne ničivé následky

Ruská strana v Studenej vojne pokračovala vo vývoji svojej najväčšej bomby aj po tom, ako Amerika odpálila poslednú počas testu v roku 1954. Všetko samozrejme prebiehalo za najvyšších bezpečnostných opatrení a bolo klasifikované ako „tajné“. Testy, fotografie, informácie a videá – to všetko si Rusko dlhé roky prísne strážilo.

Nedávno sa Ruská agentúra pre nukleárnu energiu Rosatom rozhodla odtajniť jedinečné zábery, ktoré zachytávajú explóziu najväčšej vodíkovej bomby všetkých čias v 40-minútovom dokumente. Zábery boli natáčané z lietadla vzdialeného 53 km od miesta výbuchu.

Bomba Cár, známa aj pod označením RDS-220, ostala doteraz neprekonaná a pri jej teste, ktorý sa uskutočnil presne 30. októbra 1961 o 11:32 na ostrove Nová Zem, vytvorila takú silu, že zničila všetko v okruhu 25 km. Na testovaciu strelnicu ju dopravil strategický bombardér Tupolev Tu-95V, no pád bomby bol brzdený padákom, aby sa piloti mohli čo najviac vzdialiť od miesta explózie.

Explózia spôsobila vychýlenie zemskej osi

Nakoniec sa im podarilo dostať po zhodení bomby do vzdialenosti zhruba 39 km. Výbuch bomby Cár potom nastal vo výške 4500 m a po páde trvajúcom 188 sekúnd došlo k masívnemu výbuchu, ktorého následkom bol nielen „hríb“ vysoký až 64 km (krátkodobá výška, ustálil sa vo výške zhruba 50 km) s 95 km širokým klobúkom v priemere, ale aj tlaková vlna, ktorá spôsobila mierne vychýlenie zemskej osi a zemetrasenie o sile 5. stupňa Richterovej škály a časť z neho namerali seizmologické centrá po celom svete.

Zobraziť celú galériu (3)

Rosatom

Explóziu bolo pritom možné pozorovať až zo vzdialenosti 1000 km, pričom teplo uvoľnené pri výbuchu mohli ľudia cítiť aj do vzdialenosti 270 km. Ešte do okruhu 100 km bola tepelná energia tak silná, že spôsobovala popáleniny 3. stupňa, informuje PopularMechanics. 27-tonová vodíková bomba tak ohromila svet nielen svojimi vlastnosťami, ale najmä výbuchom, ktorý bol najväčší, aký kedy dokázal človek vo svojej histórii vytvoriť.

V priebehu sekúnd by Cár dokázal zabiť milióny ľudí

Pokiaľ by takáto bomba dopadla napríklad na Washington D.C., zabila by behom chvíle 2,2 milióna ľudí a ďalších 1,6 milióna by vážne zranili silné popáleniny a ožiarenie spôsobené veľkou radiáciou. Po teste tejto vodíkovej bomby sa však všetko zmenilo.

Svet videl ničivé následky a uvedomil si silu tejto zbrane. V roku 1963 následne USA a Rusko podpísali dohodu o zákaze testov takýchto bômb v atmosfére a všetky ďalšie testy museli prebiehať pod zemou, dodáva Daily Mail.

Zobraziť celú galériu (3)

Rosatom

Štáty sa potom uchýlili miesto vývoja masívnejšej vodíkovej bomby k miniaturizácii, aby bolo možné takúto zbraň vtesnať do raketových striel.

Od roku 1990 sú však akékoľvek testy nukleárnych zbraní zakázané a v roku 2017 podpísalo 84 členských štátov OSN zmluvu, ktorá zakazuje vyvíjať, vyrábať či skladovať jadrové zbrane.