Zem je zachránená. Odborníci našli konečné riešenie na klimatickú krízu, máme ho „pod nosom“

Aktualizované 11.10.2026:

Plán premieňať oxid uhličitý na horninu pod oceánskym dnom má za sebou ďalší dôležitý krok. V rámci projektu Solid Carbon sa uskutočnila expedícia výskumnej lode SONNE, ktorá od 3. do 13. októbra 2026 smerovala z Vancouveru do San Diega.

Počas plavby vedci preskúmali lokalitu pri západnom pobreží Kanady, kde pripravujú budúce vstrekovanie CO₂ do bazaltového podložia. Ako oznámil výskumný ústav GEOMAR, cieľom bolo získať východiskové merania, s ktorými budú môcť porovnávať neskoršie zmeny.

Budúce úložisko už preskúmali prístrojmi

Podľa správy z expedície tím 4. októbra rozmiestnil na dne dvanásť elektromagnetických meracích staníc v približne 300-metrových rozostupoch. Nasledujúci deň nad nimi prechádzal vysielač CAGEM, ktorý vysielal signály do podložia. Prvý profil preskúmal v oboch smeroch, približne päť metrov nad dnom. Táto časť merania trvala asi deväť hodín.

Merania majú pomôcť odhaliť štruktúru hornín až do niekoľkých stoviek metrov pod morským dnom a možné cesty, ktorými by sa vstrekovaný CO₂ mohol pohybovať. Opakovaný prejazd zároveň umožní odhadnúť neistotu merania. Bez nej by vedci neskôr nemuseli vedieť spoľahlivo rozlíšiť skutočnú zmenu v úložisku od odchýlky prístrojov. Výsledky majú podľa GEOMAR-u poslúžiť pri návrhu budúceho trvalého elektromagnetického monitorovania.

A. Voelsch/FS SONNE Cruise SO321-3 SOLID CARBON EM (screenshot)

Expedícia však narazila aj na technický problém. Pri meraní druhého profilu porucha elektroniky vysielača znehodnotila vysielané signály. Keďže na prácu v oblasti mali vedci iba približne 72 hodín, zariadenie nestihli vytiahnuť, opraviť a opätovne nasadiť. Druhý profil preto prešli iba raz. Tím v správe uvádza, že získané údaje by napriek tomu mohli byť použiteľné po úprave ich spracovania. Posledný prístroj vyzdvihli 7. októbra, čím terénne práce ukončili.

Októbrové merania ešte nepotvrdzujú úspešné ukladanie ani mineralizáciu CO₂. Predstavujú prípravu na injekčný experiment, ktorý tím podľa plánu predstaveného na konferencii EGU 2026 chce uskutočniť pred koncom desaťročia. Trvalý elektromagnetický monitorovací systém sa ešte len vyvíja. Až samotný experiment má preveriť správanie oxidu uhličitého v podloží a rýchlosť jeho premeny na stabilné minerály.

Projekt Solid Carbon môže zachrániť Zem

Vedci zatiaľ oxid uhličitý pod morské dno nevstrekli. Martin Scherwath z Ocean Networks Canada na konferencii EGU 2026 spresnil, že prvý test priamo v oceánskej kôre chcú uskutočniť ešte pred koncom tohto desaťročia. Počas nasledujúcich troch rokov má na vybranej lokalite pribúdať samostatný monitorovací systém, ktorý najskôr zaznamená prirodzený stav prostredia pred vstrekovaním CO₂.

Experiment je pripravovaný v severnej časti panvy Cascadia pri západnom pobreží Kanady. Morské dno sa tam nachádza približne 2 700 metrov pod hladinou a bazaltovú oceánsku kôru pokrýva vrstva sedimentov hrubá asi 250 až 300 metrov. Práve tá má fungovať ako ďalšia nepriepustná bariéra, ktorá by zabránila úniku oxidu uhličitého z horniny.

Vedci plánujú sledovať prípadné zmeny pomocou seizmických a akustických senzorov, merania tlaku vo vrtoch, elektrickej vodivosti, chemických stopovacích látok aj odberu vzoriek tekutín a mikroorganizmov. Veľká časť údajov má byť dostupná v reálnom čase prostredníctvom podmorskej siete NEPTUNE, ktorú Ocean Networks Canada v oblasti už prevádzkuje. Cieľom nebude iba potvrdiť, že CO₂ zostane pod dnom, ale aj zistiť, ako rýchlo sa šíri bazaltom a akou rýchlosťou sa mení na stabilné uhličitanové minerály.

Ani nový grant však neznamená, že je financovanie celého projektu definitívne vyriešené. Solid Carbon otvorene uvádza, že podpora vo výške 24 miliónov kanadských dolárov pokrýva iba časť pripravovanej demonštrácie a tím naďalej hľadá ďalších finančných a technologických partnerov. Lokalita sa navyše nachádza v chránenej morskej oblasti Tang.ɢwan – ḥačxwiqak – Tsig̱is, takže projekt musí prejsť regulačnými procesmi a konzultáciami s kanadskými úradmi a pôvodnými národmi.

Pôvodný článok:

„Konečné“ riešenie klimatickej krízy by mohlo byť ukryté pod oceánom. Nachádzajú sa tam totiž obrovské ložiská bazaltových hornín, ktoré majú potenciál zachytávať oxid uhličitý a odstraňovať tento skleníkový plyn z našej atmosféry.

Riešenie neustále rastúcich teplôt

Aj z tohto dôvodu navrhol tím vedcov jedinečný projekt s názvom Solid Carbon, ktorého hlavou súčasťou sú plávajúce plošiny. Namiesto ťažby ropy by tieto futuristické plošiny vstrekovali CO2 do morského dna. Veternými turbínami napájané plošiny by slúžili na zachytávanie CO2 z ovzdušia alebo morskej vody a pumpovali ho do otvorov vyvŕtaných do morského dna.

Carbfix Atlas

Po vstreknutí CO2 by došlo k chemickej reakcii s bazaltovou horninou, čo by viedlo k premene na stabilné uhličitany. Vedúci projektu, Martin Scherwath z Ocean Networks Canada, zdôrazňuje v štúdii bezpečnosť a udržateľnosť tejto metódy. Na rozdiel od iných techník dokáže metóda Solid Carbon zabrániť návratu CO2 do atmosféry, čo otvára cestu k dlhodobému riešeniu neustále rastúcich teplôt.

Odborníci pritom odhadujú, že na celom svete môže bazaltová hornina trvalo ukladať viac uhlíka, ako dokážu vyprodukovať všetky fosílne palivá na Zem. Dôkazom je aj mapa s potenciálnym výskytom bazaltových ložísk (žltá farba) na Zemi. Len pri západnom pobreží Kanady sa nachádza dosť bazalat na uskladnenie globálnych emisií, ktoré vyprodukujeme za 20 rokov.

Posledný problém

Úspech tohto projektu však nie je zaručený. Problémom je totiž financovanie. Vedci zatiaľ nezískali potrebné prostriedky, aj keď žiadali o granty v USA a Kanade. Vysoké náklady a nedostatok okamžitej finančnej návratnosti sťažujú nalákanie investorov. Pre lepšiu predstavivosť, projekt potrebuje na prvotné testovanie zhruba 60 miliónov dolárov.

Hoci je Solid Carbon sľubný, nie je to jediná odpoveď na klimatickú krízu. Okamžité opatrenia, ako prechod na obnoviteľné zdroje energie a zníženie emisií uhlíka, sú stále nevyhnutné.

Čítajte viac z kategórie: Novinky