Keď sme ohrození a bezmocní, pravda a fakty idú bokom. Vyplýva to z výskumu vedcov z Centra spoločenských a psychologických vied SAV, ktorí u ľudí sledovali úzkosť a bezmocnosť súvisiacu s pandémiou koronavírusu. Takisto si všimli, že ľudia s vyššou prežívanou úzkosťou a bezmocnosťou prijímali viac konšpirácií. Agentúru SITA o tom informovala hovorkyňa Slovenskej akadémie vied (SAV) Monika Hucáková.

Od začiatku pandémie sme zaplavení množstvom informácií o novom koronavíruse – od stále stúpajúcich počtov nakazených a mŕtvych v jednotlivých krajinách, o tvrdých opatreniach, ako aj o pôvode a možnej liečbe COVID-19. „Pocity ohrozenia a bezmocnosti spúšťajú rôzne obranné mechanizmy, ktorých cieľom je zvýšiť subjektívny pocit kontroly, znížiť úzkosť či nájsť konkrétneho vinníka.

Medzi takéto obranné mechanizmy patrí aj hľadanie zmyslu v aktuálnych udalostiach prostredníctvom vytvárania konšpiračných teórií o vzniku, šírení či liečbe nového koronavírusu. Tieto poznatky potvrdil náš aktuálny výskum,“ povedala Vladimíra Čavojová z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV.

Psychológov zaujímalo aj to, či zvýšená úzkosť a pocity bezmocnosti budú viesť k zvýšenej viere v paranormálne javy či pseudovedu.

„V našom výskume sme šli ešte o krok ďalej ako predchádzajúce výskumy a ukázali sme, že ľudia, ktorí uveria konšpiračným teóriám o novom koronavíruse, sú zároveň ochotnejší veriť aj celej škále iných nepodložených presvedčení – či už ide o rôzne paranormálne javy, ako je viera v existenciu duchov, alebo alternatívnu liečbu pomocou kryštálov či konšpirácie ohľadom vedcov, ktorí taja informácie o dostupnej liečbe rakoviny a podobne,“ doplnil Jakub Šrol z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV.

Zber dát sa uskutočnil od 13. do 23. marca, čiže v čase po prvých identifikovaných pacientoch s COVID-19, keď sa na Slovensku začali zavádzať opatrenia a informácie sa menili zo dňa na deň. „Výskum nám tiež ukázal, že ľudia, ktorí menej dôverovali rôznym inštitúciám a autoritám, ktoré robia všetko pre zvládnutie súčasnej situácie, pociťovali väčšiu bezmocnosť.

Nedôvera v autority viedla aj k celkovo vyššiemu prijímaniu konšpiračných vysvetlení. To nie je až také prekvapujúce zistenie, ak uvážime, že povaha konšpiračných vysvetlení je často založená práve na nedôvere v konanie vlády, vedcov, lekárov či iných autorít,“ poznamenala Eva Ballová Mikušková z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV.

Psychológovia SAV poukázali aj na nový výskum kanadských vedcov, ktorý upozorňuje na nekritické prijímanie upokojujúcich dezinformácií. „Môže mať totiž aj negatívne dôsledky v podobe nedôvery voči vládnym opatreniam či zvýšeným predsudkom a diskriminácií voči rôznym skupinám ľudí.

Preto uvedomenie si, ako nás vlastný strach robí zraniteľnejším voči manipuláciám a konšpiračným vysvetleniam, je dôležitým prvým krokom k tomu, ako zvládnuť súčasnú krízu bez horších „vedľajších škôd“,“ uzavreli vedci.

Pošli nám TIP na článok