Pôvod človeka je možno iný, než si myslíme. Nový nález v Egypte prepisuje uznávané teórie

Evolučná skladačka našich predkov má nový, poriadne výrazne tvarovaný dielik. Medzinárodnému tímu vedcov sa podarilo identifikovať doposiaľ neznámy druh pravekej opice, ktorá obývala severnú Afriku pred približne 17 až 18 miliónmi rokov. Tento objav, zverejnený v prestížnom časopise Science, prináša nečakané odpovede na otázku, kde vlastne začali svoju cestu moderné ľudoopice.

Fosíliu s vedeckým názvom Masripithecus moghraensis objavili paleontológovia v oblasti Wadi Moghra v Egypte. Ide o prvý jasný dôkaz prítomnosti ľudoopov v tejto časti Afriky počas raného miocénu, čo núti odborníkov prehodnotiť doteraz zaužívané mapy ich rozšírenia.

Výsledky experimentu ukazujú, že Egypt a širší región Blízkeho východu zohrali v evolučnom príbehu oveľa dôležitejšiu rolu, než sme si doteraz pripúšťali. Ako uvádza Hesham Sallam z univerzity v Mansoure, päť rokov intenzívneho hľadania konečne prinieslo vytúžený dôkaz o „chýbajúcom článku“ v severoafrickom evolučnom strome.

Chýbajúca mozaika v severnej Afrike

Dlhé roky panovala medzi vedcami zhoda: kým východná Afrika bola plná stôp po vtedajších ľudoopoch, severná časť kontinentu akoby v tomto príbehu chýbala. Mnohí odborníci sa preto domnievali, že vtedajšie primáty boli obmedzené len na južnejšie oblasti.

Nález Masripithecus však tento predpoklad vyvracia. Ukazuje sa, že medzery vo fosílnych záznamoch nám dlhodobo skresľovali predstavu o tom, ako sa vyvíjala skupina Hominoidea, do ktorej dnes radíme nielen ľudí, ale aj šimpanzy, gorily či gibony.

Práve tieto medzery v nálezoch sú dôvodom, prečo sa vedci aj dnes občas mýlia v datovaní jednotlivých druhov. Podobne fascinujúce je sledovať, ako sa moderná veda vyrovnáva s nejasnosťami v klasifikácii, čo sme nedávno videli aj pri objave záhadného telesa, pre ktoré vedci dlho hľadali názov.

Adaptabilita ako kľúč k prežitiu

Nájdená spodná čeľusť tohto tvora prezrádza veľa o jeho živote. Masívne očné zuby a špeciálne tvarované stoličky naznačujú, že Masripithecus bol mimoriadne prispôsobivý. Dokázal spracovávať nielen mäkké ovocie, ale v prípade núdze aj tvrdšie plody, orechy či semená.

Táto flexibilita bola v období meniacej sa klímy, ktorá prinášala výraznejšiu sezónnosť, obrovskou výhodou. Práve vďaka schopnosti meniť jedálniček mohol tento druh v severnej Afrike prosperovať a neskôr sa ďalej rozvíjať. Nález taktiež potvrdzuje, že evolúcia nie je priama čiara, ale komplexná sieť, v ktorej mali aj menej známe druhy svoje nezastupiteľné miesto.

Erik Seiffert, popredný paleontológ z University of Southern California, priznal, že tento objav zmenil jeho pohľad na celú oblasť. Počas celej svojej kariéry vychádzal z predpokladu, že kolíska všetkých moderných ľudoopov leží výhradne vo východnej Afrike.

Nové analýzy však naznačujú, že geografický pôvod našich predkov treba hľadať skôr v severnej Afrike a oblasti dnešného Blízkeho východu. V tom čase išlo o strategickú križovatku, kde sa africká a arabská platňa stretávali s Áziou.

Práve zmeny hladín oceánov v ranom miocéne občas otvorili pevninské mosty, ktoré zvieratám umožnili migrovať medzi kontinentmi. Masripithecus tak fakticky slúži ako biologický most medzi separovanými fosílnymi náleziskami v Afrike a Eurázii.

Čo nás čaká ďalej?

Tento nález je len začiatkom. Paleontológovia sú presvedčení, že severná Afrika a Blízky východ ukrývajú oveľa viac fosílií, ktoré môžu definitívne rozlúsknuť hádanku pôvodu ľudoopov. Budúce výskumy v oblastiach, ktoré boli doteraz na okraji záujmu, môžu priniesť prelomové informácie.

Ak sa potvrdí, že práve tento región bol „hlavným stanom“ pre diverzifikáciu ľudoopov, prepíše to učebnice evolučnej biológie. Masripithecus moghraensis tak už teraz nie je len ďalším latinským názvom v katalógu, ale kľúčovým svedkom doby, keď sa formoval život, aký dnes poznáme.

Čítajte viac z kategórie: Vesmír a veda