Lander Philae aj po svojej „smrti“ neprestáva udivovať. Vedci vďaka objaveniu miesta jeho havária a miesta jeho odrazu dokázali presne určiť zloženie povrchu kométy a odhaliť ľad starý niekoľko miliárd rokov, o téme informoval portál Sciencealert.

Napriek tomu, že lander Philae už od júla 2015 nevysiela na Zem žiadne signály, vedci sa stále zaujímajú o jeho osud. Lander sa nachádza od roku 2014 na kométe 67P/Čurjumov-Gerasimenko, kam sa dostal pomocou sondy Rosetta.

ESA/Rosetta/NAVCAM

Rosetta okrem iného prispela k pozorovaniu nevšedného úkazu v podobe ultrafialovej polárnej žiary na tejto kométe.

Pristátie landera však neprebehlo podľa očakávaní. 12. novembra 2014 počas pristávacieho manévru  došlo totiž k zlyhaniu vystrelenia kotviacich harpún a lander Philae sa tak odrazil od pôvodného miesta pristátia s názvom Agilkia rýchlosťou 38 cm/s a vzniesol do výšky približne jedného kilometra.

Následne znovu padal na povrch, od ktorého sa odrazil, až nakoniec dopadol na miesto svojej nedeštruktívnej havárie, ktoré bolo objavené až po dlhých 22 mesiacoch v oblasti Abydos, iba niekoľko týždňov pred ukončením celej misie, informovala ESA na svojich stránkach.

Pre zaujímavosť, ak by sa Philae odrazil od povrchu rýchlosťou 44 cm/s, zrejme by unikol z gravitácie kométy. Najväčšou a úplne poslednou záhadou bolo pre vedcov druhé miesto odrazu, ktoré sa dlhé roky nedarilo objaviť.

Prečo sa však aj po dlhých 6 rokov zaujímajú o lander a miesto jeho odrazu? Senzory na Philae naznačovali, že lander svojim nárazom odkryl ľad ukrývajúci sa pod povrchom kométy 4,5 miliardy rokov. Objasniť túto záhadu sa podarilo vedcom až teraz v štúdii publikovanej v žurnále Nature, kde okrem iného jej autori popisujú aj zloženie a pórovitosť kométy 67P/Čurjumov-Gerasimenko.

Vedci sa najskôr pri hľadaní tohto „strateného“ miesta zamerali na údaje získané prostredníctvom nástroja OSIRIS (Optical, Spectroscopic, and Infrared Remote Imaging System), ktoré niesla so sebou sonda Rosetta. Pomocou týchto údajov hľadali jasné škvrny na povrchu kométy, ktoré by naznačovali prítomnosť ľadu. Vzhľadom na kolísanie jasu na povrchu je však proces objavenia tohto miesta ako hľadať ihlu v kope sena.

Prelom nastal až po odčítaní z dát z prístroja ROMAP (Rosetta MAgnetometer and Plasma) určeného na sledovanie zmien magnetického poľa kométy. Pomocou týchto údajov dokázali vedci zrekonštruovať celý priebeh havárie.

Ukázalo sa, že Philae na mieste druhého odrazu strávil takmer dve celé minúty a najmenej štyrikrát sa dostal do kontaktu s jej povrchom. Samotné miesto „medzipristátia“ sa nachádza 30 metrov od miesta posledného „odpočinku“ Philae. Pri náraze vytvoril ROMAP 25 centimetrov veľkú priehlbinu do ľadového balvanu, ktorého pórovitosť vypočítali na 75 %, čo zodpovedá aj pórovitosti celého povrchu kométy, informoval web Space.

„Tvar balvanov, ktoré zasiahol Philae, mi pri pohľade zhora pripomínali lebku, preto som sa rozhodol prezývať tento región „hrebeň na vrchole lebky“ (skull-top ridge) a pokračovať v tejto téme pre ďalšie pozorované znaky,“ uviedol vedec O’Rourke .

Svoju úlohu však zohrali aj údaje získané s nástrojom OSIRIS, ktorých analýza potvrdila, že niekoľko mesiacov po náraze sa na tomto mieste skutočne nachádzal ľad na ploche 3,5 m². Na snímkach urobených v čase pristátia to však nebolo vidieť, pretože celá oblasť sa nachádzala v tieni.

Tieto nové zistenia priniesli zaujímavý pohľad aj povrch tejto kométy. Podľa autorov štúdie je ľadový povrch nadýchaný ako „pena na kapučíne, alebo ako pena pri penovom kúpeli“.

„Jedná sa o fantastický výsledok dosiahnutý prostredníctvom viacerých nástrojov, ktorý nie len vyplňuje medzery v príbehu Philae, ale informuje nás aj o povahe kométy“, uviedol jeden z autorov Matt Taylor.