Čínski vedci získali mimoriadne dôležitý dôkaz o tom, že krátkodobý pobyt vo vesmíre nemusí nevyhnutne narušiť schopnosť cicavcov rozmnožovať sa. Experiment, pri ktorom sa myš po návrate z orbitálnej stanice stala matkou zdravých mláďat, otvára nové otázky aj odpovede o budúcnosti ľudskej prítomnosti mimo Zeme, upozorňuje ScienceAlert.

Všetko zatiaľ vyzerá ružovo

Koncom októbra vyslala Čína na svoju vesmírnu stanicu štvoricu laboratórnych myší v rámci misie Shenzhou 21. Zvieratá strávili približne dva týždne vo výške približne štyristo kilometrov nad povrchom Zeme, kde boli vystavené mikrogravitácii aj zvýšenej úrovni kozmického žiarenia. Po bezpečnom návrate v polovici novembra nasledoval moment, ktorý prekvapil aj samotných výskumníkov. Jedna zo samíc v decembri porodila deväť mláďat, z ktorých šesť prežilo, čo zodpovedá bežnej úspešnosti pri pozemných chovoch.

Podľa výskumníčky Wang Hongmei z Ústavu zoológie Čínskej akadémie vied ide o jasný dôkaz, že krátkodobý pobyt na obežnej dráhe nepoškodil reprodukčný systém myši. Matka sa správa normálne, mláďatá sú aktívne a ich vývoj zatiaľ nevykazuje žiadne zjavné odchýlky. Pre vedcov je kľúčové, že nejde len o jednorazový biologický úspech, ale o test základnej otázky, či vesmírne prostredie nenarúša fundamentálne procesy cicavčej biológie.

Myši sú v tomto type výskumu ideálnym modelom. Geneticky majú k človeku prekvapivo blízko, rozmnožujú sa rýchlo a ich organizmus reaguje na stresové faktory podobne ako ľudský. Ak by mikrogravitácia alebo kozmické žiarenie vážne poškodili vajíčka, spermie alebo hormonálnu reguláciu, prejavilo by sa to práve u nich. Už predchádzajúce experimenty ukázali, že spermie myší vystavené vesmíru dokážu po návrate na Zem viesť k oplodneniu. Teraz však vedci prvýkrát sledujú celý reťazec od pobytu samice vo vesmíre až po narodenie potomstva.

Misia narazila na problémy

Samotná misia pritom neprebiehala bez komplikácií. Nečakaná zmena návratového harmonogramu predchádzajúcej posádky spôsobila, že myši museli zostať na stanici dlhšie, než sa pôvodne plánovalo. Pozemný tím musel rýchlo riešiť možný nedostatok potravy. Vedci preto testovali núdzové potraviny z astronautských zásob a po sérii pozemných skúšok zvolili ako najbezpečnejšiu alternatívu sójové mlieko. Voda sa do biotopu dopĺňala cez externý port a správanie zvierat nepretržite sledoval systém umelej inteligencie, ktorý analyzoval pohyb, príjem potravy aj spánkové cykly.

Podmienky na palube boli starostlivo kontrolované. Osvetlenie kopírovalo pozemský deň a noc, aby sa zachoval cirkadiánny rytmus. Strava bola nutrične vyvážená a zároveň dostatočne tvrdá, aby myši mohli obrusovať zuby, čo je pre ne biologická nutnosť. Prúdenie vzduchu zabezpečovalo čistotu prostredia tým, že srsť a odpad smerovalo do zberných nádob.

Teraz sa pozornosť vedcov sústreďuje na takzvané vesmírne mláďatá. Výskumníci budú dlhodobo sledovať ich rast, metabolizmus aj možné jemné fyziologické zmeny, ktoré by sa mohli prejaviť až s odstupom času. Mimoriadne dôležitá bude aj otázka, či budú tieto jedince schopné normálneho rozmnožovania, čo by naznačilo alebo vyvrátilo viacgeneračné účinky vesmírneho prostredia.

Význam experimentu ďaleko presahuje svet laboratórnych myší. Ak má ľudstvo v budúcnosti uvažovať o dlhodobých misiách na Mars alebo o trvalých základniach na Mesiaci, musí mať istotu, že rozmnožovanie cicavcov v zníženej gravitácii funguje bez zásadných rizík.

Čítajte viac z kategórie: Novinky