Záblesky gama žiarenia patria medzi najintenzívnejšie deje vo vesmíre. Hoci väčšina z nich trvá len niekoľko sekúnd, existujú aj také, ktoré trvajú neuveriteľne dlhý čas. Príkladom je záblesk gama žiarenia s označením GRB 220627A, ktorý trval viac ako 1000 sekúnd, teda takmer 17 minút. Na tému upozornil portál IFLScience.

Pozoruhodný záblesk z vesmíru

Gama žiarenie je najenergetickejšia forma svetla vo vesmíre produkovaná rádioaktívnym rozpadom atómových jadier. Pri zábleskoch gama žiarenia sa v priebehu pár sekúnd uvoľní toľko energie, koľko Slnko vyprodukuje za 10 miliárd rokov.

DESY, Science Communication Lab, Williams et al., arXiv, 2023

K zábleskom gama žiarenia dochádza v rôznych kútoch vesmíru, zväčša ich však detegujeme vo vzdialenostiach niekoľko miliárd svetelných rokov. V závislosti od dĺžky ich trvania rozlišujeme medzi krátkodobými (trvajú v priemere len niekoľko sekúnd) a dlhodobými gama vzplanutiami (v priemere trvajú niekoľko minút až hodinu).

V tomto smere teda GRB 220627A patrí medzi dlhodobé záblesky gama žiarenia. Zatiaľ čo tie krátkodobé sa spájajú s udalosťami, ako je fúzia dvoch neutrónových hviezd, dlhodobé súvisia s kolapsom hmotných hviezd.

Extrémne dlhá „prestávka“

Čo robí GRB 220627A tak zvláštnym, je 600 sekúnd trvajúce okno v tomto záblesku, uvádza sa v štúdii dostupnej na predtlačovom serveri arXiv. Predmetné GRB teda prebiehalo tak, že vedci zaznamenali záblesk svetla, ktoré na celých 10 minút zmizlo a potom sa znova objavilo.

V skutočnosti bola prestávka taká dlhá, že stihla spustiť automatický systém detegovania gama zábleskov až 2-krát za sebou. Všetko tiež nasvedčuje tomu, že pozorované svetlo má rovnaký pôvod a nejde teda o dve separátne udalosti/ hviezdy.

DESY, Science Communication Lab

Vzhľadom na to, že svetlo z GRB 220627A k nám putovalo celých 11,6 miliárd rokov, ide o najvzdialenejší ultradlhý záblesk gama žiarenia, aký sme kedy zaznamenali.  Hoci samotná 1095 sekundová explózia bola pozoruhodná, mnoho informácií prezradil až tzv. „dosvit“ (afterglow), ktorý nastáva po nej.

Ukázalo sa, že progenitorová hviezda pravdepodobne nebola niečím nezvyčajným, či exotickým, pretože vzor dosvitu súhlasí s ostatnými minútovými GRB. Nezvyčajná je len dĺžka a povaha tohto „dvojitého blesknutia“, uvádza portál UniverseToday.

Aké je vysvetlenie?

Nejde však o prvý prerušovaný signál, aký sme detegovali. V údajoch sa ich v skutočnosti nachádza ešte niekoľko, na základe čoho vedci vytvorili pracovnú hypotézu. Podľa nej tieto prerušované záblesky vznikajú tak, že keď masívna hviezda prechádza do supernovy, zanechá za sebou magnetar, teda neutrónovú hviezdu s extrémne silným magnetickým poľom. Tento ultrahustý objekt potom uvoľňuje silné magnetické prúdy, ktoré produkujú gama žiarenie.

Takýto magnetar je však príliš ťažký na to, aby zostal dlhodobo stabilný a tak sa ďalej zrúti do čiernej diery, čo uvoľní ďalší záblesk gama žiarenia. Samozrejme, vysvetlení je viacero, autori sa však stotožňujú najmä s uvedeným scenárom.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú