Spolupráca vedcov z University of Manchester a University of Hong Kong priniesla nové svetlo do jednej z mnohých vesmírnych záhad. Zdá sa, že konečne vieme, prečo sú planetárne hmloviny určitého druhu zarovnané všetky rovnakým spôsobom. Na tému upozornil portál ScienceAlert.

Pozoruhodné zarovnanie

Túto podivnú „zhodu náhod“ si pred viac ako desiatimi rokmi všimol astronóm Bryan Rees. Teraz sa mu v novej štúdii publikovanej v žurnále The Astrophysical Journal Letters konečne podarilo objasniť, prečo sú planetárne hmloviny nachádzajúce sa blízko tzv. galaktickej výdute (husté centrálne zoskupenie hviezd, ktoré možno nájsť v jadre väčšiny špirálových galaxií) zarovnané rovnakým spôsobom, informujú vedci v tlačovej správe.

ESA/Hubble & NASA)

Planetárne hmloviny sú považované za astronomické objekty skladajúce sa zo žiariacej zmesi plynov tvorenej niektorými typmi hviezd na konci ich života. Tento pojem nemá žiadnu súvislosť s planétami. V podstate ide o oblaky plynu, ktoré zo seba vypudia hviezdy na konci svojho života. Rovnaký osud pritom zhruba o 5 miliárd rokov čaká aj Slnko.

Tieto vyvrhnuté mračná plynu sú považované za „duchov“ umierajúcich hviezd a vytvárajú nádherné štruktúry, rôznych tvarov a veľkostí. O mnohých z nich sme informovali v samostatných článkoch:

• Jedinečná šanca pre ľudstvo: Najmladšia známa planetárna hmlovina sa nám stráca pred očami. Čo sa deje?
• Vyzerá ako lebka. Fascinujúca fotografia jedinečnej vesmírnej hmloviny ukrýva niečo unikátne
• Pohľad, ktorý berie dych. NASA zverejnila novú snímku najznámejšej mŕtvej hviezdy 2100 svetelných rokov ďaleko
• Webbov teleskop zachytil nepochopiteľnú vesmírnu hmlovinu, ktorá neustále plodí hviezdy

V najnovšej štúdii tím vedcov študoval planetárne hmloviny sídliace v galaktickej výduti neďaleko centra Mliečnej dráhy.

Hoci ani jedna z týchto hmlovín nie je nijakým spôsobom prepojená, každá sa zrodila v inej vesmírnej epoche, nachádzajú sa na rozličných miestach a majú rozličné veľkosti, ich tvar je na oblohe natočený, respektíve zarovnaný rovnakým spôsobom – rovnobežne s galaktickou rovinou Mliečnej dráhy.

Hmlovina NGC 6302. Zdroj: NASA, ESA and J. Kastner (RIT)

Ukázalo sa však, že všetky tieto planetárne hmloviny majú vo svojej blízkosti hviezdneho spoločníka. Táto sprievodná hviezda vždy obiehala okolo hlavnej hviezdy nachádzajúcej sa v strede planetárnej hmloviny a to po obežnej dráhe kratšej, ako má planéta Merkúr.

„Toto zistenie nás posúva bližšie k pochopeniu príčiny tohto záhadného zarovnania,“ uvádza spoluautor štúdie Albert Zijlstra. „Planetárne hmloviny nám ponúkajú okno do srdca našej galaxie a tento pohľad prehlbuje naše chápanie dynamiky a vývoja výdute Mliečnej dráhy.“

Aké je vysvetlenie?

Zdá sa teda, že tesný orbitálny pohyb medzi dvomi hviezdami v binárnych systémoch dokáže rozdeliť hmlovinu na dva laloky, vďaka čomu hmloviny svojim tvarom pripomínajú motýľa alebo presýpacie hodiny. Hmloviny sú navyše zarovnané alebo usporiadané takým spôsobom, že ich dlhá os leží rovnobežne alebo takmer rovnobežne s galaktickou rovinou.

Hoci stále nemáme dostatok dôkazov o tom, ktorý z komplikovaných mechanizmov (gravitácia, turbulencia, magnetické polia) môže spôsobiť toto zosúladenie planetárnych hmlovín, nová štúdia preukázala, že k tomuto zosúladeniu dochádza iba pri veľmi špecifickej podskupine planetárnych hmlovín.

Zdá sa však, že významnú rolu pri tomto procese, okrem spomínanej krátkej obežnej dráhy sprievodnej hviezdy, majú aj magnetické polia. Aj keď magnetické polia v galaktickej výduti v súčasnosti nie sú dostatočné silné na to, aby vysvetľovali toto usporiadanie, vedci sa nazdávajú, že v minulosti mohli byť silnejšie a tým zarovnávať binárne systémy ešte skôr, ako sa premenili na planetárne hmloviny.

Uvedené je v súlade s dosiahnutými výsledkami, keďže toto zarovnanie nie je pozorované pri hmlovinách s mladšími dvojhviezdami, prípadne v starých systémoch, kde sa sprievodná hviezda nachádza vo veľkej vzdialenosti od hlavnej hviezdy.

Čítajte viac z kategórie: Novinky