Vďaka európskej misii Cheops poznáme novú extrémne horúcu planétu, na ktorej rok trvá len jeden pozemský deň. Jej atmosféru tvoria oblaky plné kovov, vďaka ktorým sa exoplanéta LTT9779b, spadajúca do kategórie ultrahorúcich Neptúnov, blyští ako zrkadlo. Na tému upozornila Česká televízia na svojom webe.

Najväčšie vesmírne „zrkadlo“

Najjasnejším objektom na nočnej oblohe je hneď po Mesiaci planéta Venuša, ktorá vďaka svojim oblakom odráža až 75 % slnečného svetla. Pre porovnanie, Zem odráža len zhruba 30 %.

Teraz sa vedcom v novej štúdii publikovanej v žurnále Astronomy & Astrophysics podarilo objaviť exoplanétu, ktorá sa dokáže Venuši nielen vyrovnať, ale dokonca ju výrazne predbehnúť, informuje portál IFLScience. LTT9779b totiž odráža až 80 % svetla svojej hviezdy, čo z nej robí najžiarivejšiu známu planétu, alebo aj najväčšie známe „zrkadlo“ v celom vesmíre.

LTT9779_b a jej hviezda. ESA

Podiel svetla, ktorý objekt odráža, sa odborne označuje pojmom albedo. Čím viac svetla objekt dokáže odraziť, tým je jeho albedo vyššie. Väčšina vzdialených svetov, ktoré sa nám podarilo objaviť, má nízke albedo. Jedinú výnimku tvoria planéty, ktoré majú veľké množstvo mrakov, prípadne ľadu.

Paradoxne, planéta LTT9779b, ktorá by podľa našich teórií nemala mať žiadne mraky – ani atmosféru – má neuveriteľne vysoké albedo. Vzhľadom na to, že tento ultrahorúci Neptún obehne okolo hviezdy podobnej Slnku len za 19 hodín, na privrátenej strane teplota dosahuje pekelných 2 000 °C. Pri tejto teplote je zrejmé, že by na nej nemali existovať žiadne mračná vody, ale dokonca ani mračná plné kovu, či skla.

Planéta, ktorá sa chová ako zrkadlo. ESA

Aj napriek tomu tento svet, ktorý je len o niečo väčší ako planéta Neptún, obsahuje obrovské množstvo oblakov plných kovu, ktoré tvoria jeho atmosféru.

„Bola to naozaj hádanka, kým sme si neuvedomili, že by sme o vzniku týchto mrakov mali uvažovať rovnako, ako uvažujeme o kondenzácii vznikajúcej v kúpeľni po horúcej sprche,“ poznamenáva Vivien Parmentier, ktorý bol spoluautorom štúdie.

„Ak chcete v kúpeľni vytvoriť paru, môžete buď ochladzovať vzduch, kým vodná para neskondenzuje, alebo môžete nechať horúcu vodu tiecť, kým sa nevytvoria mraky, pretože vzduch je tak nasýtený vodnou parou, že už ju jednoducho nedokáže pojať. Podobne môže LTT9779b vytvárať kovové mraky, hoci je tak horúca – pretože atmosféra je presýtená kremičitanovými a kovovými parami,“ vysvetľuje.

Planéta, ktorá nemala existovať

Uvedené však nie je jediné, čo pritiahlo pozornosť vedcov. Planéta svojou veľkosťou totiž zapadá do tzv. „púšte horúcich Neptúnov“, alebo „horúcej joviánskej púšte“. Týmto pojmom sa označuje oblasť okolo hviezdy (obežná dráha menšia ako 2 dni), kde sa nenachádzajú žiadne exoplanéty o veľkosti Neptúna.

Do tejto oblasti totiž preniká silné žiarenie z hviezdy, čo znamená, že exoplanéty nachádzajúce sa v tejto oblasti si nedokážu udržať svoju plynnú atmosféru – atmosféra sa vyparí a zostáva len skalnaté jadro.

Vzhľadom na to, že LTT9779b obehne svoju hviezdu len za 19 hodín a má hustú atmosféru, objavený svet predstavuje veľmi vzácnu výnimku. V skutočnosti je jediná svojho druhu, pretože všetky doposiaľ objavené planéty, ktoré obehnú okolo svojej hviezdy za menej ako jeden deň, sú buď „horúce Jupitery“ – plynné obri s polomerom najmenej desaťkrát väčším ako Zem –, alebo kamenné telesá menšie ako dva polomery Zeme. LTT9779b dosahuje zhruba 4,7-násobok polomeru Zeme, informuje ESA na svojom webe.

„Je to planéta, ktorá by vlastne ani nemala existovať,“ uvádza Vivien Parmentier. „Očakávame, že planéty tohto typu budú bez atmosféry a zostane z nich iba holá skala.“

Možným vysvetlením je podľa astronómov to, že kovové mračná v atmosfére planéty pomáhajú exoplanéte prežiť aj v tomto extrémnom prostredí, respektíve v oblasti známej ako „púšť horúcich Neptúnov“.