Venuša opäť prekvapuje vedcov. Nedávne objavy, o ktorých informoval portál Space, v atmosfére najteplejšej planéty v slnečnej sústave vyvolávajú fascinujúce otázky o možnosti existencie života na tejto zdanlivo nehostinnej planéte.

Toto nečakali

Hoci povrch planéty sa vyznačuje extrémnymi teplotami a tlakom, ktoré vylučujú možnosť existencie známych foriem života, oblaky vysoko nad povrchom by mohli poskytovať priaznivejšie podmienky. Práve v týchto výškach by sa teoreticky mohol ukrývať prípadný život, ak by na Venuši skutočne existoval.

Tím výskumníkov pod vedením Jane Greavesovej z Cardiffskej univerzity využil dva významné rádioteleskopy na detekciu nečakaných chemikálií v atmosfére Venuše. Teleskop Jamesa Clerka Maxwella na Havaji a teleskop Green Bank v Západnej Virgínii, zachytávajúce submilimetrové rádiové vlnové dĺžky, odhalili prekvapivú prítomnosť fosfínu a amoniaku.

Venuša je často pre svoje podmienky označovaná za pekelnú planétu / Zdroj: Rick Guidice/ARC/NASA

Nezlúčiteľný paradox?

Tieto zistenia vyvolávajú otázky o pôvode týchto látok. Niektorí vedci sa prikláňajú k hypotéze o potenciálnom biologickom zdroji týchto chemikálií, čo by mohlo naznačovať prítomnosť života na Venuši.

„Nevieme, ako sa vyrába fosfín alebo amoniak v atmosfére, ako je tá na Venuši,“ povedal člen tímu a astrofyzik Dave Clements z Imperial College v Londýne v rozhovore pre Space.com. Potom ale nie je tiež jasné, prečo organizmy na Zemi produkujú fosfín. „Či už je to v truse tučniakov alebo jazvečích črevách, nevieme, prečo baktérie produkujú fosfín, ale skrátka to robia,“ dodal Clements.

Amoniak dáva životu nádej

Pôvod amoniaku, ktorý detegoval na Venuši rádioteleskop Green Bank, je rovnako nejasný ako pôvod fosfínu. Ak však je jeho prítomnosť v atmosfére Venuše skutočná, mohla by poskytnúť mikrobiálnemu životu spôsob, ako prežiť v tamojších extrémnych podmienkach.

Jednou z prekážok pri potenciálnom živote v atmosfére Venuše, je čistá kyslosť prostredia s oblakmi čistej kyseliny sírovej. Amoniak však dáva nádej pre potenciálny život. Keď sa táto látka zmieša s oxidom siričitým, práve amoniak neutralizuje časť kyslosti.

„Stále je to hrozne kyslé, ale vďaka tomu sú kvapky kompatibilné aspoň s nejakým acidofilným extrémofilným životom, o ktorom vieme, že na Zemi existuje,“ dodal Clemens.

NASA/JPL

Schopnosť života prežiť takéto podmienky nedávno podporil aj objav, že aminokyseliny môžu zostať stabilné pri vysokých koncentráciách kyseliny sírovej.

Clements je tiež otvorený možnosti, že ako fosfín, tak aj amoniak sú produkované vzácnou fotochémiou v hornej atmosfére Venuše, ktorá zahŕňa slnečné ultrafialové rozbíjanie molekúl a umožňuje tvorbu fosfínu a amoniaku z molekulárnych zvyškov. Ak je to tak, tento proces ešte nikto nepozoroval, dokonca ani v laboratóriu. Alternatívnym vysvetlením sú sopky na povrchu Venuše.

Čítajte viac z kategórie: Novinky