V tomto texte boli použité materiály TASR.

Európa čelí nevídanému tempu klimatických zmien a podľa najnovšej správy Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) a služby Copernicus z Európskej únie sa stáva najrýchlejšie sa otepľujúcim kontinentom na svete. Výskum, na ktorom sa podieľalo približne 100 vedcov, odhaľuje znepokojivé trendy, ktoré sa v plnej sile prejavili v roku 2024. Išlo o rekordné teploty, extrémne výkyvy počasia a masívne škody na ľudských životoch aj infraštruktúre.

Najhorší rok

Minulý rok bol pre Európu najteplejším od začiatku meraní, čo sa neprejavilo len na teplotách, ale aj na sile búrok a rozsahu povodní. Tie si vyžiadali minimálne 335 obetí a zasiahli viac než 400-tisíc ľudí. Najsilnejšie záplavy od roku 2013 výrazne ovplyvnili život v mnohých regiónoch, pričom medzi východom a západom kontinentu vznikol výrazný klimatický kontrast. Zatiaľ čo východ zápasil so suchom a extrémnym teplom, západné časti Európy zažili vlhké, no tiež nadpriemerne teplé počasie.

Vedci upozorňujú, že Európa patrí medzi regióny s najvyšším rizikom budúcich povodní, najmä v súvislosti s globálnym otepľovaním. Ak sa celosvetová teplota zvýši o 1,5 stupňa Celzia, mohlo by to podľa výpočtov viesť až k 30-tisíc úmrtiam ročne v dôsledku extrémnych horúčav. „Každý ďalší zlomok stupňa zvýšenia teploty je závažný, pretože zvýrazňuje riziká pre naše životy, ekonomiku a planétu,“ vyhlásila generálna tajomníčka WMO Celeste Saulová.

NASA Earth Observatory

Naopak, chladné extrémy v roku 2024 takmer úplne ustúpili, pričom všetky európske regióny zaznamenali úbytok ľadu. Najväčšie straty postihli ľadovce v Škandinávii a na súostroví Svalbard, kde išlo o historicky najvyšší zaznamenaný úbytok. OSN preto v roku 2025 vyzýva na zvýšenú ochranu týchto citlivých oblastí, ktoré sú kľúčové pre udržiavanie rovnováhy klímy.

Situácia je čoraz vážnejšia

Florence Rabierová, generálna riaditeľka Európskeho centra pre strednodobé predpovede počasia (ECMWF), varuje, že situácia je čoraz kritickejšia. Až tretina riečnej siete v Európe prekročila hranicu vysokej povodňovej aktivity a tepelný stres sa stáva bežnou realitou. Podľa nej je kľúčové investovať do odolnosti miest a regiónov voči extrémnym javom. Pozitívom však je, že až 51 percent európskych miest už má vlastný plán adaptácie na zmenu klímy.

Zaujímavosťou je, že aj napriek týmto varovaniam správa prináša aj jeden svetlý bod. Produkcia čistej elektriny v Európe dosiahla v roku 2024 nový rekord. Prekonala predchádzajúcich 43 percent z roku 2023, čo odráža pokračujúce úsilie kontinentu o dekarbonizáciu a prechod k udržateľným zdrojom energie.

Adaptácia na čoraz extrémnejšie počasie tak nie je len možnosť, ale nutnosť. „WMO a jej partneri preto posilňujú systémy včasného varovania a klimatické služby, aby pomohli spoločnosti lepšie sa prispôsobiť. Dosahujeme pokrok, no musíme ísť ďalej, rýchlejšie a spoločne,“ dodala Celeste Saulová.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia