Nový výskum publikovaný v žurnále The Astrophysical Journal so sebou priniesol novú triedu extrasolárnych planét, na ktorých by mohol existovať život.

Nové svety, alebo ako ich vedci označili, hyceánske planéty sú veľmi odlišné od tej našej, no napriek tomu môžu svojimi podmienkami podporovať život a urýchliť naše pátranie po živote mimo slnečnej sústavy. Na tému upozornili známe vedecké portály ScienceAlert a NewAtlas.

Rozmanitosť svetov

Pri „love na mimozemšťanov“ sa vedci z celého sveta zameriavali najmä na planéty, ktoré sú veľmi podobné tej našej. Je to logické, Zem je jediná planéta, o ktorej vieme, že má vhodné podmienky pre život.

Život však na našej planéte existuje v rôznych kútoch sveta od tých najextrémnejších ľadových prostredí až po extrémne suché a horúce oblasti. Prečo by teda život vo vesmíre nemohol prekvitať aj na planétach, ktoré nie sú podobné tej našej?

S ohľadom na tieto faktory astronómovia z univerzity Cambridge poukázali na to, že pri pátraní po živote vo vesmíre často prehliadame planéty patriace do triedy mini-Neptúnov. Mini-Neptúny sú planéty o  niečo väčších ako Zem, ale menšie ako ich menovec z našej slnečnej sústavy.

Konkrétne čísla hovoria, že medzi mini-Neptúny radíme planéty 1,6 až 4-násobne väčšie ako Zem. Čo sa týka zloženia, tieto planéty majú hustú atmosféru bohatú na vodík, pod ktorou sa môže ukrývať globálny oceán.

Teraz vedci definovali novú kategóriu, respektíve skôr podkategóriu mini-Neptúnov, ktorú nazvali hyceánske svety. Hoci teplota a tlak na týchto planétach by ľudom veľmi nevyhovovala, je možné, že niektoré formy života by sa tu cítili ako „ryby vo vode“.

Podľa dostupných informácií by tieto oceánske svety s hustou atmosférou plnou vodíka mohli prekypovať mikrobiálnym životom pripomínajúcim život v tých najextrémnejších oceánskych podmienkach na našej planéte.

Nová trieda exoplanét

Hyceánske planéty majú na rozdiel od planét podobných Zemi oveľa väčšiu obývateľnú zónu, čo znamená, že podporujú život aj na miestach, kde by to planéta podobná Zemi už nedokázala, upozorňuje University Of Cambridge na svojom webe.

Exemplárnym príkladom hyceánskeho sveta je planéta K2-18b nachádzajúca sa asi 124 svetelných rokov od Zeme. K2-18b  je 2,6-krát širšia, 8,6-krát hmotnejšia ako Zem a obieha okolo svojej domovskej hviezdy v obývateľnej zóne.

Cambridgskí astronómovia túto planétu pozorne sledujú už niekoľko rokov, pričom v roku 2019 upozornili na detekciu vodnej pary v jej atmosfére a o rok neskôr sa už pustili do jej modelovania. Modelovanie vykreslilo planétu ako potencionálne obývateľnú pre určité formy života, čo samozrejme astronómov okamžite nadchlo.

Nadšenie prešlo do nového výskumu, v ktorom podstate rozšírili svoje predchádzajúce zistenia, čo im umožnilo zadefinovať parametre, pri ktorých by mini-Neptúny mohli podporovať život.

Tieto parametre hovoria o tom, že hyceánske svety môžu byť až 2,6-krát väčšie a až 10–násobne hmotnejšie ako Zem, pričom teplota ich atmosféry môže dosahovať až 200 °C. Podmienky v globálnom oceáne sú i napriek tomu veľmi priaznivé.

NEPREHLIADNI
PREKVAPENIE: Tajomné opakujúce sa mimozemské signály zbúrali všetky naše teórie, sme opäť na začiatku

Hyceánske svety sú tiež veľmi rozmanité. Jednou variantou je tzv. „temná hyceánska planéta“. Pod temným hyceánom si vedci predstavujú planétu, ktorá spĺňa vyššie uvedené kritéria, ale zároveň je so svojou hviezdou slapovo uzamknutá, čo znamená, že domovská hviezdy vždy „opeká“ len jednu stranu planéty, zatiaľ čo ta druhá sa nachádza vo večnej tme. Práve strana, na ktorú nedopadá slnečné žiarenie, by mohla podľa vedcov byť pre život oveľa vhodnejšia.

Okrem toho, autori práce sa domnievajú, že hyceánske svety by mohli byť jedným z najsľubnejších miest na hľadanie známok života. Skvelou správou je aj to, že biomarkery (každého prvku, molekuly, látky alebo vlastnosti, ktorá môže preukázať prítomnosť minulého alebo súčasného života) na hyceánskych svetoch sú vďaka väčším rozmerom, vyšším teplotám a atmosfére bohatej na vodík ľahšie detekovateľné v porovnaní s planétami podobnými Zemi.

Takže okrem kyslíka, ozónu, metánu, oxidu dusného by malo byť možné zaznamenať aj napr. metylchlorid a dimetylsulfid, ktoré na planétach podobných Zemi nie sú tak hojne zastúpené. V hyceánskej atmosfére však môžu byť sľubným indikátorom života.

Autori tiež veľkú nádej vkladajú do teleskopu Jamesa Webba, pre ktorý už aj stihli pripraviť zoznam, na skúmanie vhodných, hyceánskych svetov.