V 70. a 80. rokoch minulého storočia začali vedci výrazne upozorňovať na veľkú hrozbu v podobe ozónovej diery, tvoriacej sa najmä nad južným pólom našej planéty. Svet musel začať konať a dnes sa ukazujú výsledky..

V roku 1974 vedci po prvýkrát vyslovili hypotézu, že halogenované uhľovodíky, inak nazývané aj freóny, prenikajú do stratosféry Zeme, kde sa z nich odštiepuje chlór. Ten následne poškodzuje ozónovú vrstvu, zachytávajúcu časť UV žiarenia dopadajúceho na planétu, ktoré by inak malo negatívne následky na život. Svet si našťastie uvedomil túto hrozbu a v roku 1987 vznikol Montrealský protokol o ochrane ozónovej vrstvy, ku ktorému sa pripojilo 197 krajín sveta.

Zobraziť celú galériu (5)

Ozónová diera v roku 2006 (Wikimedia Commons)

Tie sa zaviazali, že vylúčia, respektíve radikálne obmedzia produkciu a používanie určitých halogenovaných uhľovodíkov, ktoré podľa vedeckých dôkazov poškodzujú ochrannú vrstvu planéty. Škodlivé chemické látky sa používali vo veľkom najmä v hasiacich prístrojoch, chladiacich zariadeniach a v čistiacich či kozmetických prostriedkoch.

Malo to zmysel?

Ako sa prejavila takmer 30-ročná snaha sveta o zníženie poškodenia ozónovej vrstvy, sledovali vedci z NASA v niekoľkoročnom výskume. Ten bol teraz publikovaný v odbornom časopise Geophysical Research Letters. Jasnou spravou výskumníkov je, že poškodenie ozónovej vrstvy sa skutočne znižuje a postupne prevláda jej zotavovanie, informuje portál ArsTechnica.

Zobraziť celú galériu (5)

Screenshot / YouTube / NASA Godard

Priamo dokázať, že úbytok freónov v atmosfére má pozitívne účinky na ozónovú vrstvu pritom nebolo jednoduché. Ozónovú dieru totiž každoročne ovplyvňuje aj aktuálne počasie na Zemi, ktoré tak môže skresliť výsledky. Vedci využili na meranie satelit Aurora, ktorý sleduje chemické zloženie atmosféry. Vo výskume sa pritom nezamerali na celkové množstvo ozónu, ale na mieru častíc, ktoré sa každý rok zničia, respektíve obnovia.

Nenechaj si ujsť
Donald Trump komentoval globálne otepľovanie na Twitteri. Vedci sa chytajú za hlavu

Celkovo vedci zistili, že množstvo chlóru, pochádzajúceho z freónov, sa nad Antarktídou zmenšuje. Práve nad južným pólom sa primárne vytvára ozónová diera. Medziročne klesá chlór v okolí Antarktídy o približne 0,8 percenta z jeho celkového množstva. Od roku 2005 sa týmto následkom deštrukcia ozónovej vrstvy znížila o 20 percent.

Ideme dobrým smerom

Postup je relatívne pomalý, no freóny môžu vo vzduchu ostávať až 100 rokov než kompletne zmiznú. Ako uvádza portál IFLScience, kompletné zacelenie ozónovej diery teda môže trvať dlho, a to až do roku 2060 či dokonca 2080. Výsledky meraní vedcov z NASA ale potvrdzujú predchádzajúce poznatky, že sú to skutočne freóny, ktoré primárne spôsobujú vznik ozónovej diery. Svojimi slovami to zdôrazňuje aj vedúca výskumu, Susan Strahan:

„Výsledky sú dôkazom toho, že Montrealský protokol funguje – v antarktickej stratosfére klesá chlór a súčasne s ním klesá aj zničenie ozónu.“

Veda tak ukazuje, že snaha celého sveta o naplnenie Montrealského protokolu má pozitívne účinky na životne dôležitú ochrannú vrstvu Zeme. A to je do budúcnosti skvelá správa.