Na obežnej dráhe sa v súčasnosti nachádza viac ako 2600 aktívnych satelitov, pričom najstarším z nich je Vanguard 1. Satelit bol na obežnú dráhu vypustený v roku 1958 a dodnes obieha okolo Zeme vo vzdialenosti 650 až 3800 kilometrov. Vanguard 1 je v poradí iba štvrtým satelitom, ktorý ľudstvo dostalo do vesmíru a zároveň prvým, ktorý bol vybavený solárnymi napájacími článkami, informuje portál Astronomy.

Životnosť niektorých súčasných satelitov je v porovnaní so satelitom Vanguard 1 ničím. Malý satelit guľového tvaru bol na obežnú dráhu vypustený už pred viac ako 60 rokmi ako vôbec druhý americký satelit. Napriek tomu, že na obežnú dráhu sa dostal iba niekoľko mesiacov po sovietskom Sputniku, ktorý už dávno zhorel v atmosfére, Vanguard 1 zostáva na obežnej dráhe aj naďalej.

Satelit s priemerom 16 centimetrov a váhou 1,5 kilogramu bol navrhnutý, aby otestoval schopnosti trojúrovňového odpaľovacieho systému, vplyv kozmického prostredia na satelity a bol zároveň vybavený prístrojom na meranie hustoty zemskej atmosféry.

Northrop Grumman

Napriek svojim malým rozmerom bol satelit Vanguard 1 prelomovým, keďže sa jednalo o historicky prvý satelit, ktorý okrem primárnych ortuťových článkov obsahoval aj šesť  miniatúrnych solárnych článkov. V tomto období boli solárne články novou a prevratnou technológiou, ktorá mala navždy zmeniť vesmírny výskum.

Technológia kremíkových solárnych článkov bola po prvýkrát ohlásená 25. apríla 1954, teda iba štyri roky pred tým, ako Vanguard 1 prišiel na obežnú dráhu Zeme. Technológia solárnych článkov okamžite upútala pozornosť spojovacieho vojska pozemných síl americkej armády, ktoré tajne plánovalo umiesiť svoj vlastný satelit na obežnú dráhu.

Záujem o vybudovanie satelitu malo aj Americké námorníctvo, avšak bez solárnych článkov. Vďaka sérii opakovaných porúch projektu Vanguard súťaž o to, kto skôr vybuduje funkčný satelit, vyhralo Americké námorníctvo, a tak bol 31. januára 1958 do vesmíru vyslaný prvý americký satelit s názvom Explorer 1. Hlavnou úlohou satelitu Explorer 1 bolo zmerať radiáciu na obežnej dráhe Zeme.

Experiment bol vedený doktorom Jameson Van Allenom, ktorý za pomoci zariadenia na meranie radiácie a satelitu Explorer 1 odhalil existenciu radiačných pásov, ktoré boli neskôr pomenované ako Van Allenove radiačné pásy.  Explorer 1 vytrval vo svojej činnosti necelé štyri mesiace pokiaľ mu nedošiel zdroj energie.

Satelit Vanguard 1 je súčasťou projektu Vanguard, ktorý fungoval od roku 1955 až do roku 1959, pričom  mal byť prvým projektom USA na vypustenie satelitu do vesmíru. Projekt sa však stretol so sériou neúspechov a z celkových siedmich rakiet ktoré niesli satelit na obežnú dráhu boli iba dva úspešné. Hneď prvý štart s názvom Vanguard TV-3 skončil veľkým fiaskom, keď v živom vysielaní 6. decembra 1957, krátko po štarte došlo k explózii.

Napriek viacerým neúspechom Vanguard sa 17. marca 1958 podarilo na obežnú dráhu vyslať satelit Vanguard 1. Vďaka nedôvere Amerického námorníctva v solárne články bolo potrebné vložiť na palubu Vanguardu 1 aj ortuťové články.

Na prekvapenie všetkých ortuťové články zlyhali už po niekoľkých týždňoch požívania. Prostredníctvom vysielača napájaného zo solárnych článkov Vanguard 1 dokázal vysielať svoju polohou až do mája 1964.  Aj pomocou satelitu Vanguard 1 sa solárne články stali jedným z najdôležitejších zariadení vo vesmírnom výskume a v súčasnosti dodávajú energiu takmer každému satelitu vo vesmíre.

Portál Spectrum IEEE uviedol, že 1 W, ktorý dokázal vyrobiť v tej dobe Vanguard 1 za pomoci solárnych článkov s rozmermi 5 centimetrov, vyšiel približne na 300 amerických dolárov, zatiaľ čo v súčasnosti sa pohybuje jeho cena okolo 0,40 dolárov.

Spoločnosť Northrop Grumman poskytla fotografiu zobrazujúcu satelit Intelsat 901, ku ktorému sa približuje satelit MEV-1 (vpravo dole) na obežnej dráhe okolo Zeme. Zdroj: Northrop Grumman

Satelit Vanguard 1 napomohol vedcom zmapovať polohy ostrovov v južnom Pacifiku a umožnili geofyzikom lepšie určiť tvar Zeme. Na základe uskutočnených meraní sa podarilo určiť, že okrem sploštenia, ktoré je spôsobené rotáciou Zeme, ktoré predpovedal už Newton a v roku 1887 to meraniami potvrdil Alexander Ross Clarke, má Zem mierne „hruškovitý tvar“. To znamená, že Zem je medzi severnou a južnou pologuľou asymetrická.

Napriek tomu, že staručký satelit už nedokáže vysielať žiadne nové údaje, stále obieha okolo planéty a podľa najnovších odhadov bude ešte aspoň ďalších 180 rokov. Polohu satelitu na obežnej dráhe je aj v súčasnosti možné sledovať prostredníctvom „trackovacích“ stránok, ako napríklad N2yo alebo Satflare.

Nielenže je Vanguard 1 stále na obežnej dráhe, vďaka svojej dostatočne vysokej orbite nezhorel v atmosfére a jeho odkaz žije naďalej. Jeho odpaľovací systém sa stal predchodcom pre raketové systémy Delta, jedny najúspešnejších nosných rakiet na svete. Dlhodobé sledovanie satelitu pomáha vedcom pochopiť vplyv zemskej atmosféry na satelity a to, ako sa na obežnej dráhe v priebehu času rozpadajú.

Pošli nám TIP na článok



Vesmír a veda