Už po úvodných záberoch, prvej odseknutej hlave a psychedelickej scéne so stromom obvešaným ľudskými telami, divák začína zľahka tušiť, že Severan nebude typickým holywoodskym bijákom.

Medzi klasické komiksové franšízy či popcornové blockbustery sa v polovici apríla podarilo do slovenských kín „prepašovať“ nie príliš štandardný filmový kúsok. Medzi súčasnými premiérami snímok ako Fantastické zvieratá zo sveta Harryho Pottera či romantickej komédie Stratené mesto, Severan Roberta Eggersa pôsobí ako rana obojručnou severskou sekerou rovno medzi oči.

Vikinská sága s hviezdnym obsadením

Severan začína klasickou expozíciou, predstavením mladého Amletha, syna vikinského kráľa Aurvandila prezývaného Krkavec, ktorého si zahral Ethan Hawke. V role šamana Heimira sa mihne aj Willem „Green Goblin“ Dafoe, no pod hrubou vrstvou kostýmov, fúzov a masiek známe tváre rozpoznáš len s veľkou dávkou sústredenia. Taktiež netreba zabudnúť na Krkavcovu manželku a kráľovnú v jednej osobe, ktorej tvár prepožičala Nicole Kidman.

Aj bez toho, aby si videl trailer, prvé minúty filmu jasne naznačia tempo a smer, ktorým sa bude 136-minútová filmová novinka bude uberať. Aby sme to uviedli na správnu mieru, pôjde o príbeh pomsty z čias vikinských kráľov, medoviny a bežných každodenných „radovánok“, ako sú incest či vyvražďovanie náhodných ruských dedín.

Mladý vikinský princ Amleth  v úvode filmu víta svojho oca, ktorý sa po dlhom čase vrátil z vojnového besnenia. Ten tak konečne môže so svojím potomkom stráviť pár zvláštnych, pre radového diváka trochu znepokojujúcich, chvíľ.

Rodinná idylka, ako to býva v osudových dobových ságach zvykom, netrvá dlho. Na kusy ju totiž roztrhá vikinská rutina v podobe nečakanej zrady a z mladého princa Amletha sa stáva doslova švihnutím meča sirota.

Dejový zvrat prichádza hneď v úvode a vzhľadom na hamletovskú predlohu nemožno povedať, že by bol obzvlášť nečakaný. Výsledkom však je, že osirelý princ opúšťa domovinu, no v srdci, ale aj na jazyku si opakuje čerstvo nabudnutú mantru: Pomstím ťa, otec, zachránim ťa, matka, zabijem ťa, zradca.

V tomto duchu sa uberá zvyšok snímku a kúzlom filmového strihu sa tak z malého princa stáva Alexander Skarsgård poľujúci na ruských dedinčanov v Kyjevskej Rusi. Zhodou okolností vycíti príležitosť, zmení „outfit“ a účes a infliltruje sa medzi otrokov, ktorí putujú práve na Fjölnirovu „ovčiu farmu“ na Islande.

Tu Amleth spriada plán pomsty a postupne s citom vikinského „hitmana“ výrazne osekáva populáciu Fjölnirovho panstva.

Fešného upíra z True Blood nespoznáš

Spomedzi hercov za zmienku stojí najmä Alexander Skarsgård. Ten sa v minulosti preslávil najmä ako podlý ale charizmatický upír zo seriálového hitu HBO True Blood. Už v spomínanej sérii si síce srdcia divákov a diváčok podmanil aj vďaka svojmu vypracovanému telu, no v Severanovi sa zo seriálového sex idolu stala doslova maskulínna beštia.

Skarsgård si v úlohe Amletha prešiel naozaj neuveriteľnou fyzickou premenou a v niektorých scénach a záberoch vyzerá, akoby sa ocitol v tele divokého zvieraťa. Dokonca aj samotný režisér neskrýval nad Skarsgårdovou telesnou transformáciou otvorený úžas.

„Je šialené, aké množstvo disciplíny Alex pre túto rolu vynaložil,“ povedal pre Variety Eggers. Ten spomenul aj Skarsgårdovu rolu Tarzana z roku 2016: „Vypracoval svoje telo do oveľa divokejšej podoby ako napríklad pri Tarzanovi,“ spomenul autor pre portál.

Jedna zo scén sa v Severanovi obzvlášť vypáli do diváckych zreničiek. Bez výraznejšieho spoilerovania len povieme, že ide o jeden z momentov počas vpádu Skarsgårdovej „družiny“ do jednej z ruských dedín. Nad touto scénou krútil hlavou aj ďalší z hercov snímky Ralph Ineson. „Pri tej scéne si pomyslíte, panebože, on nie je len bodybuilder hrajúci v nejakej scéne, on je naozaj seriózny herec,“ povedal pre NME.com.

Čakaj krvavého Hamleta na vikinský spôsob

No späť k deju filmu. Už meno hlavného hrdinu ti možno napovie, že severský príbeh čerpá z klasiky Williama Shakespeara Hamlet. Teda aspoň na prvý pohľad to tak vyzerá. Skutočnosť je trochu komplikovanejšia. Legenda o škandinávskom princovi Amlethovi totiž vychádza z pravdivých reálií a práve William Shakespeare sa mal touto legendou inšpirovať pri tvorbe Hamleta.

Namiesto Hamleta divák dostane z reťaze odtrhnutého Amletha, bratovraha Claudia nahradí Fjölnir a dánske kulisy 12. storočia vystriedajú severské pláne a mytológia božského panteónu vládcu Asgardu Ódina.

Eggers pracuje s leitmotívom pomsty, ktorú využíva aj známa divadelná klasika, no zaujímavosťou je, ako sa popasoval s čiernobielosťou samotných postáv. K zjednodušeniu charakterov už automaticky volá samotný zdrojový materiál, a podobnou cestou vykročil v adaptovaní aj samotný Shakespeare v Hamletovi. Keď sa to Eggersovi hodí, vyhodí výhybku a postavy prekvapia nejednoznačnosťou, a tak sa na ne nabaľuje určitá plastickosť.

Divák síce vo svojej podstate sleduje obohraný príbeh pomsty, no vidieť, že režisér sa chce s publikom doslova hrať. „Dobrí“ a „zlí“ vyliezajú postupne zo svojich škatuliek a schematickosť nahrádza originálny autorský vklad.

Jednoducho povedané, ak si zo začiatku hlavnému hrdinovi fandil, na konci snímky už sympatie zďaleka nemusia byť také silné. Eggers ti polopatisticky ukáže, že vikinské reálie žiadne romantizujúce predstavy o hrdinoch neprinášajú a jeho svet je plný ultra násilia, zverstiev, ale aj príťažlivej osudovosti.

Črevá, krv a pomalé tempo

Ako si už asi pochopil, Severan si pred ústa servítky nekladie. Film je doslova plný litrov krvi, surovosti, odseknutých údov, ale aj tabu tém ako incest či vraždenie žien a detí. Severan je naozaj len pre silné žalúdky. Treba ale dodať, že samotnú krutosť nie je účelová a prvoplánová. Povedzme si na rovinu, severský príbeh pomsty bez potokov vnútorností a krvi by asi nebol úplne to pravé orechové.

Akou estetikou sa bude režisér uberať napovedajú už jeho predchádzajúce snímky ako mysteriózny dobový triler Čarodejnica či hypnotický čiernobiely Maják s Willemom Dafoeom a Robertom Pattinsonom.

Osviežujúcou ingredienciou snímky je severská mytológia, ktorou autor podkresľuje a vypĺňa samotný dej. Film tak ponúka plejádu šamanov, padlých podzemných kráľov, valkýr či aj čarodejnicu, ktorú si zahrala známa islandská speváčka Björk.

Na jednej strane síce film pracuje s nadprirodzenými figúrami, no neopíja sa nimi a vo výsledku divák vlastne netuší či sleduje severskú fantasy alebo len psychedelický historický triler.

Ak diváka neodradí explicitné násilie a niektoré kontroverzné témy, kameňom úrazu môže byť pre značnú časť publika práve tempo. Podobne ako vo svojej prechádzajúcej tvorbe, Eggers sa skrátka nikam neponáhľa. Atmosféru buduje pomalými jazdami kamerou či umierneným strihom a až hypnotickou prácou s kamerou.

Je otázne, do akej miery bude Severan v kinách úspešný aj po diváckej stránke, keďže nejde práve o bežný produkt filmovej „továrne na sny“, no oficiálne kritiky si ho nevedia vynachváliť. Za všetko hovorí napríklad 89 % skóre na portáli Rotten Tomatoes. Podľa nás úplne zaslúžene.