Od roku 2004 môžeme vďaka ultrafialovému vesmírnemu teleskopu GALEX (Galaxy Evolution Explorer) pozorovať jedinečný astronomický objekt, ktorý v našej galaxii nemá obdoby. Ten sa stal v priebehu rokov cieľom mnohých výskumov a pozorovaní, no jeho pôvod sa až doteraz odhaliť nepodarilo, o téme informoval portál Phys.

Svetlo do tejto „záhady“ vniesla až nová štúdia publikovaná v žurnále Nature, v ktorej vedci prinášajú nový pohľad na túto problematiku. Reč je o zvláštnej hmlovine s hviezdou vo svojom strede.

Ako sme spomínali, hmlovina s hviezdou s katalógovým označením TYC 2597-735-1 bola objavená teleskopom GALEX, no vďaka svojmu modrému vzhľadu na ultrafialových vlnových dĺžkach ju môžeme poznať aj pod názvom Blue Ring (Modrý prstenec).

Hmlovina Blue Ring a jej dva oblaky v tvare kužeľa, ktoré sa pohybujú opačným smerom. Mark Seibert

V rámci štúdie vedci aplikovali najmodernejšie teoretické modely na množstvo dát zozbieraných za posledných 16 rokov a dospeli k záveru, že ide o hmlovinu zloženú z trosiek dvoch hviezd, ktoré sa zrazili a spojili do jednej masívnej hviezdy, upozornil web ScienceDaily.

Čo je na však na tomto výskume také špeciálne?

Hoci kolízie hviezd v binárnom systéme vo vesmíre nie sú ničím novým, pozorovať správanie a následky tejto kolízie „tesne“ po zrážke je takmer nemožné. Študovaniu tejto udalosti zabraňuje množstvo trosiek a prachu, ktoré sa po kolízii dostanú do okolia.

Vzniknutý objekt tak môžeme pozorovať najskôr o niekoľko stotisíc rokov neskôr, keď sa okolité prostredie od trosiek vyčistí, teda v čase, kedy je takmer na nerozoznie od tých, ktoré nevznikli zlúčením.

Najnovší výskum však naznačuje, že hmlovina Blue Ring je akýmsi chýbajúcim článkom, ktorý umožňuje pohľad do binárneho hviezdneho systému „iba“ niekoľko tisíc rokov po jeho zlúčení.

Binárna sústava alebo binárny systém je astronomický výraz pre dva vesmírne objekty, ktoré sa nachádzajú tak blízko pri sebe, že ich gravitačná interakcia spôsobuje ich obeh okolo ťažiska, ktoré je spoločné a zároveň sa nenachádza vo vnútri ani jedného z týchto objektov.

Binárny hviezdy systém sú teda dve hviezdy obiehajúce okolo seba. V prípade, že tieto hviezdy obiehajú v dostatočnej blízkosti, môže sa stať, že jedna z hviezd začne „pohlcovať“ svojho spoločníka a dôjde k zrážke, ktorá do okolia „vystrelí“ množstvo prachu a trosiek.

Ďalšie takéto spojenie dvoch hviezd sme mohli pozorovať aj pomocou Hubblovho teleskopu, ten však neodhaľuje, či sa v strede hmloviny nachádza centrálna hviezda.

Svoje tvrdenie vedci potvrdili aj pozorovaniami uvedenej hmloviny pomocou dvoch rôznych spektrografov. Jedným z nich bol optický spektrograf HIRES nachádzajúci sa na 10-metrovom teleskope KECK, pričom tým druhým bol HPF (Habitable-zone Planet Finder) nachádzajúci sa v texaskom observatóriu McDonald. Ukázalo sa, že spegrografické pozorovania boli pre celý výskum tie najdôležitejšie a potvrdili, že hmlovina Blue Ring predstavuje pozostatok kolízie dvoch hviezd nachádzajúcich sa v binárnej sústave.

„Spektroskopické údaje spojené s teoretickým modelovaním poukazujú na fakt, že hmlovina Blue Ring je v súlade s obrazom zlučujúceho sa binárneho systému“ uviedla vedkyňa Keri Hoadleyová.

Okrem toho sa podarilo zistiť, že k vytvoreniu hmloviny došlo fúziou hviezd, ktorá sa odohrala medzi hviezdou podobnou nášmu Slnku a hviezdnym spoločníkom iba s desatinovou veľkosťou.

Fúzia mala za následok vypustenie množstva horúceho prachu a trosiek, ktoré boli rozdelené na akési dva kužele, ktorých základne sa vzďaľovali od hviezdy v opačných smeroch – jedna smerom k Zemi, druhá opačným smerom. Samotné „kužele“ však pozorovať nedokážeme, vidíme iba tú časť kde sa kužele prekrývajú a vytvárajú kruhový tvar okolo centrálnej hviezdy.

Vedci sa tiež domnievajú, že vyriešenie tejto 16 rokov starej záhady povedie k ďalším objavom a štúdiám hviezdnych fúzií.

Pošli nám TIP na článok



Vesmír a veda