Hviezdy vo vesmíre majú extrémne dlhú „životnosť“, ktorá trvá stovky miliónov až miliardy rokov, avšak na ich konci dochádza k ohromným javov. Takéto vesmírne divadlo nedávno zachytil aj Hubblov teleskop v dvoch blízkych hmlovinách, informuje NASA.

Počas svojej existencie prechádzajú hviezdy vo vesmíre niekoľkými stavmi. Vo svojom najjasnejšom období spaľuje hviezda vodík a čím viac vodíka obsahuje, tým väčšie sú termojadrové reakcie.

Ak však svoje palivo vyčerpá, dochádza k zásadným zmenám. Koniec života hviezdy však ovplyvňuje aj jej hmotnosť. Vo všeobecnosti na konci prebiehajú nevídané javy, ktoré zahŕňajú gigantické víry a prúdy horúcich plynov.

Jedinečný pohľad na zánik dvoch hviezd odhaľuje tvar hmlovín

Zachytiť takýto jav vo vesmíre je skutočne jedinečnou príležitosťou, kedy môžeme reálne vidieť, ako prebieha „smrť“ hviezdy, ktorá kedysi vyžarovala množstvo energie. Výskumníci v NASA nedávno pomocou Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu odhalili takýto proces v dvoch susediacich hmlovinách, v ktorých strede dochádza k rapídnym zmenám.

Týmto spôsobom tak vedci získali doteraz najjasnejší obraz toho, čo sa pri zániku takýchto hviezd v hmlovinách odohráva. Najnovšie snímky totiž odhalili, že sa obe hmloviny oddelili v relatívne krátkych časových okamihoch a vďaka tomu môžu astronómovia detailne pozorovať zmeny, ktoré sa tam udiali za posledné desiatky rokov.

Hmlovina NGC 6302. Zdroj: NASA, ESA and J. Kastner (RIT)

Niektoré zmeny v hmlovinách môžu byť navyše dôsledkom zlúčenia hlavnej hviezdy so sprievodnou, čoho dôsledkom má byť obrovské množstvo vesmírneho prachu. V hmlovine NGC 7027 pritom vedci pozorovali výrazné zmeny v jej štruktúre v rôznych vlnových dĺžkach, ktoré taktiež zdôrazňujú prebiehajúce chemické zmeny, informuje Futurism.

Hmlovina NGC 7027. Zdroj: NASA, ESA and J. Kastner (RIT)

Podľa výskumníkov z Rochesterského technologického inštitútu je takýto pár hmlovín dokonalým príkladom na paralelné pozorovanie. Vedci sa taktiež domnievajú, že stred hmlovín tvoria, alebo kedysi tvorili, dve susedné hviezdy, z ktorých však jedna mala stratiť svoju masu a bola absorbovaná druhou hviezdou.

Hviezdy majú v hmlovinách zakrývať červení obri

Dôkazy o takomto spojení dvoch hviezd v každej z hmlovín majú pritom potvrdzovať ich nezvyčajné tvary, ktoré sú tvorené pásmi vesmírneho prachu a inými symetrickými vzormi. Spomínané hviezdy v centre hmlovín však astronómovia zatiaľ neodhalili.

Nachádzajú sa totiž neďaleko červených obrov – hviezd, ktoré sú niekoľko tisíckrát jasnejšie ako naše Slnko. Ich hypotéza zlúčenia hviezd v strede hmlovín je ale podľa tvrdení Bruca Balicka z University of Washington v Seattli a spoluautora štúdie najjednoduchším vysvetlením pozorovaných javov.