Aktualizované 15. júla 2026:

Ešte minulý rok sa hovorilo o tom, že európske stíhačky by mohli pomáhať chrániť ukrajinské nebo. Najnovší vývoj však ukazuje výrazne realistickejší scenár. Namiesto zahraničných hliadok si má Ukrajina postupne vybudovať vlastné letectvo aj protivzdušnú obranu s pomocou Francúzska.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron oznámil novú rámcovú obrannú dohodu s Ukrajinou, ktorá otvára cestu k nákupu stíhačiek Rafale, systémov protivzdušnej obrany SAMP/T-NG a tiež k licenčnej výrobe francúzskej munície priamo na ukrajinskom území. Informovala o tom agentúra Reuters.

Zatiaľ ide o 16 lietadiel

Najväčšiu pozornosť vzbudili práve stíhačky Rafale. Reuters uvádza, že prvá plánovaná objednávka zahŕňa 16 lietadiel, pričom ich zavedenie do služby sa očakáva približne v rokoch 2028 až 2029 po výcviku ukrajinských pilotov a technického personálu.

V médiách sa zároveň objavilo číslo 100 lietadiel. To však nepredstavuje potvrdenú objednávku. Ide o dlhodobú víziu rozvoja ukrajinského letectva, nie o kontrakt na okamžitú dodávku všetkých strojov.

Dôležité je aj to, že nejde o finálnu kúpnu zmluvu. Reuters aj AFP upozorňujú, že podpísaný dokument má charakter rámcovej politickej dohody, ktorá vytvára podmienky na budúce kontrakty a spoluprácu.

Rafale nie sú jedinou súčasťou dohody

Rovnako významnou časťou balíka sú systémy protivzdušnej obrany SAMP/T-NG, teda najnovšia generácia francúzsko-talianskeho systému určeného na ničenie lietadiel, riadených striel aj balistických rakiet.

Macron zároveň oznámil, že Francúzsko umožní Ukrajine vyrábať vybrané francúzske zbrane na základe licencie. Podľa Reuters ide o riadené strely, presne navádzané bomby aj rakety určené pre protivzdušnú obranu. Cieľom je znížiť závislosť Kyjeva od zahraničných dodávok a posilniť domácu výrobnú základňu.

Podľa ďalších dostupných informácií sa v balíku spomínajú aj rakety Aster 30, navádzané bomby AASM Hammer či strely s plochou dráhou letu SCALP. Ich zaradenie však bude závisieť od následných kontraktov.

Mení sa aj predstava o obrane ukrajinského neba

Nová dohoda zároveň ukazuje, ako sa za posledné mesiace posunul pohľad európskych partnerov na obranu Ukrajiny.

Namiesto úvah o tom, že by nad krajinou pravidelne hliadkovali stíhačky spojencov, sa čoraz viac presadzuje model budovania vlastných ukrajinských kapacít. Zahŕňa moderné bojové lietadlá, protivzdušnú obranu, výcvik personálu aj rozvoj domáceho obranného priemyslu.

Ak sa všetky plánované kroky podarí postupne zrealizovať, pôjde o jednu z najväčších modernizácií ukrajinských vzdušných síl od začiatku ruskej invázie. Zatiaľ však treba odlišovať politický zámer od záväznej objednávky. Aktuálne potvrdenou prvou etapou zostáva plán na 16 stíhačiek Rafale spolu s rozsiahlou obrannou a priemyselnou spoluprácou medzi Kyjevom a Parížom.

Aktualizované 3. februára 2026:

Plán Sky Shield, ktorý vlani na jar rozvíril debatu naprieč Európou, zostáva aj dnes len na papieri. Pôvodná správa denníka The Guardian z marca 2025 vyvolala silné reakcie a otvorila otázku priamejšej ochrany ukrajinského vzdušného priestoru, no od toho času sa projekt neposunul do fázy realizácie. K februáru 2026 nebol schválený ani spustený.

V praxi to znamená, že nad západnou Ukrajinou nekrúži žiadnych 120 spojeneckých lietadiel, ako naznačovali pôvodné návrhy. Myšlienka mala podporu v časti západoeurópskych krajín, čo ešte vlani pripomínali viaceré médiá vrátane RBC.ua, no politická odvaha na takýto krok sa nenašla. Obavy z priamej eskalácie konfliktu s Ruskom sú naďalej silnejšie než ochota riskovať otvorenejší zásah.

Ukrajina tak pokračuje v obrane najmä vlastnými prostriedkami. Kľúčovú úlohu zohrávajú systémy protivzdušnej obrany Patriot a NASAMS, dopĺňané obmedzenou pomocou spojencov. Ruské útoky na energetickú a kritickú infraštruktúru však neutíchajú a tlak na posilnenie ochrany vzdušného priestoru pretrváva.

Brzdou projektu sú tri zásadné faktory. Politicky je situácia rozštiepená – Spojené štáty pod vedením Donalda Trumpa obmedzili niektoré dodávky a Európska únia sa vyhýba priamej vojenskej intervencii. Navyše, niektoré členské krajiny NATO by podobnú operáciu pravdepodobne blokovali.

Z operačného hľadiska visí nad plánom hrozba, že Rusko by mohlo reagovať útokmi na základne v Poľsku či Rumunsku. Ani hĺbka operovania viac než 200 kilometrov od frontovej línie by automaticky nezaručila nulové riziko stretu. A napokon, financovanie – odhadované náklady 10 až 15 miliárd eur ročne – zatiaľ nemajú jasné krytie.

Oproti vlaňajšku sa teda nemení nič podstatné. Sky Shield ostáva hypotetickým scenárom a Ukrajina čelí pokračujúcim raketovým hrozbám bez sľubovaného „nebeského štítu“.

Pôvodný článok:

Európski vojenskí experti prichádzajú s návrhom, ktorý by mohol výrazne posilniť obranu Ukrajiny pred ruskými raketami a dronmi. Vytvorili plán s názvom Sky Shield, ktorý počíta s nasadením až 120 bojových lietadiel, ktoré by chránili oblohu nad západnou Ukrajinou a mestami ako Kyjev, Odesa či Ľvov. Operovali by pritom nezávisle od štruktúr NATO, čím by nerozšírili konflikt. Na plán upozornil portál The Guardian.

Lepšie, ako nasadenie vojakov

Autori plánu tvrdia, že práve nezávislosť od Severoatlantickej aliancie by mohla zmierniť obavy z priamej konfrontácie s Moskvou. Ochranná zóna by sa nevzťahovala na východné frontové línie, ale jej cieľom by bolo predchádzať zničujúcim útokom na civilnú infraštruktúru a zabezpečiť strategicky významné objekty ako tri fungujúce jadrové elektrárne.

V dokumente sa uvádza, že takáto letecká ochrana by mohla priniesť väčší vojenský, politický a sociálno-ekonomický dopad než nasadenie 10 000 európskych pozemných vojakov.

Myšlienku Sky Shieldu – teda nebeského štítu – podporujú viaceré známe mená ako napríklad bývalý americký generál a vrchný veliteľ NATO v Európe Philip Breedlove, britský generál Sir Richard Shirreff či bývalý poľský prezident Aleksander Kwaśniewski.

Pridal sa aj bývalý litovský minister zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis, ktorý vyhlásil: „Implementácia Sky Shieldu by bola dôležitou súčasťou európskeho príspevku k zabezpečeniu Ukrajiny – efektívne a účinne.“

Pexels (Úprava redakcie)

Nie je to prvá takáto myšlienka

Aj keď sa o podobných návrhoch hovorilo už od začiatku ruskej invázie vo februári 2022, aktuálne sa plán dostáva do popredia po nedávnom napätom stretnutí ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského s bývalým americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Spojené štáty totiž po tomto rokovaní zastavili vojenskú pomoc a obmedzili zdieľanie spravodajských informácií s Kyjevom, čo v Európe vyvolalo silný impulz na prevzatie väčšej zodpovednosti za podporu Ukrajiny.

Sky Shield vznikol v spolupráci bývalých plánovačov britského Kráľovského letectva a ukrajinskej armády, a hoci zatiaľ nenašiel oficiálnu podporu európskych vlád, aktuálny vývoj dáva návrhu nové šance. Autori tvrdia, že ochrana ukrajinskej oblohy by mala byť súčasťou akejkoľvek budúcej dohody o prímerí – a zároveň by bola hmatateľným symbolom bezpečnostných záruk pre Kyjev.

Obavy však pretrvávajú – najmä z možného zostrelenia stíhačky a následného eskalovania napätia. No podľa plánovačov Sky Shieldu je riziko pre pilotov nízke, keďže Rusko už od roku 2022 nelieta so svojimi bojovými lietadlami za frontové línie. Prakticky by medzi ruským letectvom a ochrannou zónou vznikla prirodzená vzdialenosť viac ako 200 kilometrov.

Ochrana je čoraz náročnejšia

Ruské útoky raketami a dronmi sú takmer na dennom poriadku. Ukrajinská armáda v stredu uviedla, že Rusko odpálilo 181 dronov a štyri rakety. Hoci väčšinu bezpilotných lietadiel sa podarilo zostreliť, v Odesse zomrel jeden človek a bola poškodená infraštruktúra. Ochrana vzdušného priestoru je pre Kyjev stále náročnejšia – mnohé systémy ako Patriot sú z USA, a po ich obmedzení sa hľadá alternatíva. Práve európska letecká ochrana by mohla tento výpadok nahradiť.

Na druhej strane Ukrajina tiež podniká útoky – pomocou rakiet Atacms a Storm Shadow zasahuje ciele na území Ruska, pričom čoraz častejšie využíva aj vlastné drony s dlhým doletom na rafinérie či vojenské objekty. Celkovo teda Sky Shield predstavuje nielen defenzívnu stratégiu, ale aj snahu o jasný signál, že Európa berie bezpečnosť Ukrajiny vážne – a že sa pripravuje na obdobie, keď Spojené štáty už možno nebudú stáť v prvej línii.

Čítajte viac z kategórie: Novinky