Vesmírny teleskop Euclid Európskej vesmírnej agentúry (ESA) vo štvrtok zverejnil nové zábery vesmíru zachytávajúce obrovské množstvo žiariacich galaxií či hviezdnu škôlku. Na tému na základe správy agentúry AFP upozornil TASR.

Vesmírny teleskop Euclid zverejnil nové zábery

Zverejnené zábery sú už druhým zverejneným súborom obrazových materiálov. Tentoraz sa teleskop pri skúmaní zameral na temnú hmotu a temnú energiu. René Laureijs, ktorý pracuje na projekte vesmírneho teleskopu uviedol, že osobne sa najviac teší zo záberu masívnej kopy galaxií Abell 2390. Záber zachytáva viac než 50.000 galaxií vo vzdialenosti 2,7 miliardy svetelných rokov od Zeme.

WA 43 - Na snímke nový záber vesmíru, ktorý zverejnil vesmírny teleskop Euclid Európskej vesmírnej agentúry (ESA) vo Štvrtok 23. mája 2024. FOTO TASR/AP

Vesmírny teleskop Euclid v kope galaxií Abell 2390 zachytil aj slabé svetlo osirelých hviezd, teda hviezd vypudených medzi galaxie, uviedol francúzsky astronóm Jean-Charles Cuillandre, ktorý tiež pracuje na Euclidovi. Tieto vypudené hviezdy „vytvárajú akýsi mrak obklopujúci celú kopu galaxií,“ uviedol Cuillandre.

Astronómovia sa domnievajú, že tento zvláštny fenomén poukazuje na prítomnosť temnej hmoty v priestore medzi galaxiami. Temná hmota spolu s temnou energiou podľa vedcov tvorí až 95 percent celého vesmíru, no súčasná veda o nich nemá takmer žiadne poznatky.“(Osirelé hviezdy) sú teraz väzňom gravitácie temnej hmoty,“ tvrdí Laureijs. Zdôrazňuje však, že ide iba o nepriamu detekciu temnej hmoty a dodáva, že je príliš skoro na vyvodzovanie akýchkoľvek záverov o temnej energii.

Ako ďalej upozorňuje portál Mashable, jedným z objektov pozorovania bolo aj dvojča našej galaxie, ktorým je špirálová galaxia s priečkou NGC 6744 nachádzajúca sa v súhvezdí Páv. Špirálovité galaxie boli pomenované podľa svetlých ramien vnútri disku, ktoré sa tiahnu zhruba logaritmicky z vypukliny. V týchto ramenách sa tvoria nové hviezdy. Zmieňovaná galaxia je podľa odborníkov „v miestnom vesmíre k Mliečnej dráhe najpodobnejšou galaxiou,“ prečo sa často nazýva aj „Veľkým bratom“. Galaxia má priemer 175 000 svetelných rokov, zatiaľ čo Mliečna dráha má priemer približne 100 000 svetelných.

ESA/Euclid/Euclid Consortium/NASA, image processing by J.-C. Cuillandre (CEA Paris-Saclay), G. Anselmi

Euclid okrem toho v súhvezdí Orion zachytil dosiaľ najpodrobnejší záber hviezdnej škôlky Messier 78 vzdialenej 1300 svetelných rokov. Hviezdne škôlky sú oblasti, kde z oblaku plynu a prachu vznikajú nové hviezdy.

Laureijs tvrdí, že čosi také môže zachytiť iba Euclid, pretože má výrazne širší záber ako Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba. Ten je príliš „ďalekozraký“ a zameriava sa skôr na menšie, no vzdialenejšie oblasti. Misia vesmírneho teleskopu Euclid, ktorá sa začala minulý rok, však neprebiehala úplne hladko. Astronómovia v marci opatrným zahriatím zrkadiel teleskopu roztopili tenkú vrstvu ľadu, ktorá ich pomaly zahmlievala.

ESA/TASR/AP

Podľa Laureijsa niektoré dáta svedčia o tom, že sa na zrkadlách opäť tvorí ľad, no dodáva, že tím má čas, aby vymyslel nejaké riešenie.Vedci v nasledujúcich rokoch plánujú dôkladne preskúmať údaje získané Euclidom. Dúfajú, že sa im v nich podarí nájsť všemožné vesmírne telesá, napríklad aj bludné planéty, ktoré vesmírom putujú osamotene bez toho, aby obiehali okolo nejakej hviezdy.

Čítajte viac z kategórie: Novinky