Objavovanie nových svetov je pre astronómiu nesmierne dôležitá a pre širokú verejnosť nesmierne zaujímavá činnosť. Doposiaľ bolo objavených viac ako 4 900 exoplanét, pričom na niektorých je peklo, aké si ani len nevieme predstaviť.

Doposiaľ nevieme, ako sa tam dostali

Väčšina planét, ktoré sme doposiaľ objavili, sú považované za tzv. horúce Jupitery, teda plynné planéty o veľkosti Jupitera, ktoré obiehajú veľmi blízko svojej hostiteľskej hviezdy, ktorá ich zohrieva na vysoké teploty, píše portál UniverseToday.

ScreenShot/Dave Darling/YouTube

Poznáme však aj iné typy planét. Jedným z nich sú malé skalnaté svety, ktoré taktiež obiehajú veľmi blízko svojej hviezdy, ale sú také rýchle, že doba ich obehu je kratšia ako 24 hodín.

Takéto svety označujeme ako planéty s ultrakrátou periódou (USP – ultra-short-period planets), pričom jeden sa nedávno podarilo objaviť prostredníctvom teleskopu TESS.

Ako píše MIT na svojom webe, prečo a ako sa USP planéty dostali tak blízko svojej hviezdy, že jeden rok na nich trvá menej ako 24 hodín, je stále jednou z nevyriešených záhad exoplanetárnej vedy.

Jedinečná planéta s unikátnymi vlastnosťami

Teraz však majú astronómovia k dispozícii jedinečnú planétu, ktorá by s hľadaním riešenia mohla pomôcť. Ako uvádzajú v štúdii publikovanej v žurnále Science, novoobjaveným svetom je planéta GJ 367 b, ktorá svoju hviezdu dokáže obehnúť raz za 8 hodín.

Vzhľadom na to, že planéta je približne tak veľká ako Mars a váži zhruba polovicu hmotnosti Zeme, je považovaná za jednu z najľahších objavených planét vôbec.

GJ 367 b obieha blízku hviezdu, červeného trpaslíka s názvom GJ 367 b, nachádzajúceho sa vo vzdialenosti len 31 svetelných rokov od Zeme. Vďaka svojim rozmerom a hmotnosti je planéta považovaná za tzv. sub-Zem, teda planétu, ktorá je podstatne ľahšia ako Zem a Venuša. Sub-Zeme patria medzi najťažšie detekovateľné typy exoplanét, pretože ich malé rozmery a hmotnosť produkujú najslabší signál.

Podľa zistení vedcov ide o kamennú planétu, ktorá pravdepodobne obsahuje pevné jadro zo železa a niklu, a ktorá ma svoje vnútro veľmi podobné planéte Merkúr. Vzhľadom na to, ako blízko sa planéta nachádza pri hviezde, sa predpokladá, že na ňu dopadá až 500-krát viac žiarenia, ako na Zem zo Slnka. Zaujímavé tiež je, že jadro je tvorené až z 86 % železom.

„Objavili sme planétu o veľkosti Marsu, ktorá ma zloženie ako Merkúr,“ cituje vyjadrenia Rolanda Vanderspeka portál MIT. „Patrí medzi tie doposiaľ najmenšie objavené planéty a obieha okolo trpaslíka typu M, po veľmi blízkej orbite,“ dodáva.

Presnejšie GJ 367b dosahuje 72 % veľkosti a 55 % hmotnosti Zeme.

Vzhľadom na to, aké množstvo žiarenia dopadá na planétu a fakt, že na jej dennej strane je horúcich 1 500 °C, zrejme nepôjde zrovna o pohostinný a obývateľný svet. Navyše, pri takejto obrovskej teplote by sa akákoľvek atmosféra už dávno vyparila spolu so všetkými známkami života.

NEPREHLIADNI:
Šokoval všetkých. Objav novej gigantickej planéty a jej hviezd popiera všetko, čo sme doteraz vedeli

Hoci GJ 367 b nie je ideálnym kandidátom na objavenie života, je tu pomerne veľká šanca, že v jej okolí sa nachádzajú obývateľné planéty. Ako sme spomínali, jej hviezdou je trpaslík typu M, ktorý zvyčajne hostí viacero planét. Už aj samotný objav GJ 367b naznačuje, že by sa v tomto hviezdnom systéme mohlo nachádzať viacero doposiaľ neobjavených svetov.

„Keďže táto hviezda je taká jasná a je tak blízko (Zeme), máme dobrú šancu, že v tomto systéme uvidíme aj iné planéty“, uvádza George Ricker.

Aktuálne vedci pokračujú v študovaní GJ 367 b a dúfajú, že zaznamenajú signály aj iných planét v tomto systéme. Vlastnosti týchto planéty (rozstup a orbitálna orientácia) by mohli poskytnúť isté vodíka k tomu, ako sa GJ 367 b a ďalšie známe USP planéty dostali tak blízko hviezdy.