Objavili sme ďalšiu z neuveriteľne rozmerných vesmírnych štruktúr, ktoré sa svojou existenciou vymykajú nášmu chápaniu vesmíru. Gargantuovská štruktúra plná galaxií, kôp galaxií, prachu a plynu je od nás vzdialená 9,2 miliardy rokov a svojimi rozmermi zaberá približne pätnástinu pozorovateľného vesmíru. Na tému upozornil portál LiveScience.

Ako píše portál ScienceAlert, vedci z University of Central Lancashire 7. júna počas 238. stretnutia Americkej astronomickej spoločnosti informovali o objavení rozsiahlej vesmírnej štruktúry, ktorá môže navždy zmeniť chápanie vesmíru.

Pixabay

Novoobjavená štruktúra s názvom „Veľký oblúk“ (Giant Arc) sídli vo vzdialenosti 9,2 miliardy svetelných rokov a so svojim priemerom 3,3 miliardy svetelných rokov sa radí medzi vôbec tie najväčšie štruktúry aké boli kedy pozorované. Samotná existencia tejto štruktúry spochybňuje dlho akceptovanú teóriu, že hmota je vo vesmírne rovnomerne rozložená, upozorňuje portál Futurism.

Štandardný model kozmológie sa zakladá kozmologickom princípe, alebo kozmologickom postuláte, čo je hypotéza, podľa ktorej je vesmír priestorovo homogénny a izotropný. V dostatočne veľkých mierach by každá časť vesmíru mala teda vyzerať rovnako na každom mieste a v každom smere, bez akýchkoľvek „bublín“, „nepravidelností“ či „výčnelkov“.

Podľa súčasných teórii by sa mali teda vesmírne štruktúry na dodržanie tohto princípu zastavovať niekde na hranici 1,2 miliárd svetelných rokov. Už nejaký ten čas však vieme, že existujú štruktúry extrémne veľkých rozmerov, ktoré tento kozmologický princíp svojim spôsobom popierajú. Najnovšie sa k ním pridáva „Veľký oblúk“, ktorý svojimi rozmermi túto hranicu takmer 3-násobne prekonáva.

„Veľký oblúk“ bol objavený v dátach zozbieraných prostredníctvom projektu Sloan Digital Sky Survey, v ktorých hlavná autorka štúdie Alexia Lopez spolu so svojim tímom študovala svetlo prichádzajúce až zo 120 000 kvazarov – vzdialených extrémne jasných a vysokoenergetických galaktických jadier.

Svetlo vychádzajúce z týchto galaxií prechádzalo cez plyn nachádzajúci sa v medzihviezdnom priestore, ten absorboval niektoré vlnové dĺžky a spektrálne čiary vytvárané pri tomto procese boli následne použite na mapovanie distribúcie hmoty vo vesmíre. Na mape si vedci potom všimli určitý svetelný vzor, ktorý vytváral obrovskú oblúkovitú štruktúru tiahnucu sa cez pätnástinu pozorovaného vesmíru.

Šedá farba reprezentuje distrubúciu galaxií a kôp galaxií vo "Veľko oblúku". Alexia Lopez/UCLan

Zistenia boli potvrdené aj ďalšou podrobnou analýzou, ktorá potvrdila dosiahnuté výsledky a ich spoľahlivosť na úrovni 4,7 sigma (zlatým štandardom je 5 sigma), čo znamená, že v skutočnosti štruktúra neexistuje iba z 0,0003% pravdepodobnosti.

Možno si teraz povieš, že existencia takejto štruktúry je len náhoda a kozmologicky princíp je aj tak stále dodržaný. Problém je, že tých štruktúr je v skutočnosti viac a niektoré svojimi rozmermi za sebou zanechávajú aj spomínaný „Veľký oblúk“.

Za zmienku určite stojí len minulý rok objavená galaktická štruktúra South Pole Wall, ktorá je od Mliečnej dráhy vzdialená iba 500 miliónov svetelných rokov a rozpína sa na vzdialenosť 1,37 miliárd svetelných rokov. Ďalším gigantom je aj Sloan Great Wall rozprestierajúca sa na vzdialenosť 1,5 miliárd rokov či skupina galaxií Clowes-Campusano LQG s priemerom 2 miliardy svetelných rokov.

Okrem toho však vieme o ďalších gigantoch  ako napr. Huge-LQG s priemerom 4 miliardy rokov, či Hercules-Corona Borealis Great Wall s veľkosťou až 10 miliárd svetelných rokov. Uvedené „steny“ sú teda akýmsi prvoplánovým „dôkazom“, že zrejme celkom o náhodu nepôjde a možno ani tá hmota vo vesmíre nebude tak celkom rovnomerne usporiadaná. Kozmologický princíp však zatiaľ zatracovať rozhodne netreba.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

Články, ktoré hýbu svetom