Vedcom sa podaril nevídaný kúsok. Pri pátraní po čiernych dierach totiž objavili mŕtvu hviezdu, ktorá sa raketovým tempom vzďaľuje od svojej supernovy a zanecháva za sebou rádiovú emisiu podobnú kometárnemu chvostu. Navyše, ide len o štvrtú známu hviezdu svojho druhu. Na tému upozornil portál ScienceAlert.

Jedinečný objav

Ako sa uvádza v tlačovej správe publikovanej na webe Phys, európskym astronómom sa prostredníctvom rádioteleskopu MeerKAT podarilo čírou náhodou v hmlovine objaviť rádiový pulzar s označením PSR J1914+1054g (alebo skrátene J1914). Objav bol uskutočnený úplnou náhodou pri pozorovaní binárnej sústavy čiernych dier s označením GRS 1915+105 a ich okolia.

Pablo Carlos Budassi/Wikimedia

Novoobjavený pulzar J1914 známy tiež ako „Mini myš“ je veľmi mladý rádiový pulzar, ktorý aktuálne raketovou rýchlosťou uniká z miesta svojho zrodu, vďaka čomu vytvára rádiovú emisiu / hmlovinu podobnú kométe. Všetky zistenia boli publikované na predtlačovom serveri arXiv.

Pozorovania prostredníctvom MeerKAT ukázali, že emisie vytvoril pulzar, ktorý rotuje veľmi vysokou rýchlosťou a z ktorého pólov vystreľujú lúče žiarenia urýchľované silnými magnetickými poľami. Tie urýchľujú nabité častice do zúrivého vetra, ktorý bičuje okolie pulzaru, pričom interaguje s okolitým medzihviezdnym médiom a vytvára „veternú hmlovinu pulzaru“ – hmlovina, ktorá sa nachádza vo vnútri obalu zvyšku supernovy.

Ako vznikla pozorovaná emisia?

Podľa všetkého však pulzar dostal tzv. „natálny kop“ (natal kick). Tento kopanec spôsobil vznik rázovej vlny v tvare luku, ktorý presmerováva vietor z pulzaru za samotný pulzar vďaka čomu majú vedci jedinečnú príležitosť pozorovať ako samotnú mŕtvu hviezdu tak aj jeho rádiovú emisiu, ktorá sa za ním neustále tiahne a pripomína chvost kométy.

Pozorovaná emisia z pulzaru. Motta et al., 2023.

Z výsledkov štúdie tiež vyplýva, že pulzar sa nachádza na čele pozorovanej hmloviny, pričom ide o milisekundový pulzar s periódou rotácie 138 milisekúnd. Tím odborníkov zistil, že „chvost“ pulzaru sa tiahne za touto mŕtvou hviezdou do vzdialenosti až 40 svetelných rokov a polomer zvyšku supernovy sa tiahne na 43 svetelných rokoch.

K samotnému výbuchu supernovy došlo pred 82 000 rokmi. Pri tejto explózii sa zrodil pulzar, ktorý bol vykopnutý zo svojho miesta a teraz blúdi vesmírom rýchlosťou 320 až 360 km/s. Hoci to pulzaru nestačí ani zďaleka na únik z Mliečnej dráhy, ide o veľmi pozoruhodný objav.

Objav podľa tímu astronómov pomôže pochopiť ako pulzary, tak aj vetry produkované v ich okolí, ale tiež výbuchy supernov, medzihviezdne médium, či správanie častíc pohybujúcich sa pri obrovských rýchlostiach.

Čo sa týka samotných pulzarov, predstavujú vysoko zmagnetizované neutrónové hviezdy, ktoré vznikli kolapsom jadra veľkých hviezd. Ich signál má zo Zeme podobu prerušovaných impulzov, pretože rotujú pomerne vysokou rýchlosťou a naše observatóriá ich dokážu registrovať len v momente, keď sú lúčom radiácie nasmerované našim smerom.

Tento fenomén astronómov a astrofyzikov fascinuje už dlhšiu dobu, presnejšie od roku 1967, kedy sa podarilo astronómke Jocelyn Bellovej objaviť prvý takýto objekt. V 80. rokoch sa dokonca ukázalo, že rotácia niektorých pulzarov je natoľko stabilná, že prevyšuje presnosť atómových hodín merajúcich čas s už tak neuveriteľnou presnosťou.