Na našom vlastnom kozmickom dvore sme objavili „chýbajúci článok“ medzi čiernymi dierami. Tento kozmický objekt vedci objavili v guľovej hviezdokope Messier 4, ktorá je vzdialená len zhruba 6 000 svetelných rokov od Zeme. Na tému upozornil portál ScienceAlert.

Chýbajú nám čierne diery

Konkrétne sa vedcom v novej štúdii publikovanej v periodiku Monthly Notices of the Royal Astronomical Society podarilo objaviť a popísať čiernu dieru s hmotnosťou 800-násobku hmotnosti našej domovskej hviezdy.

Samozrejme, nejde ani zďaleka o najväčšiu, ale zároveň ani o najmenšiu objavenú čiernu dieru. V skutočnosti tento nebeský objekt spadá do stredného hmotnostného rozsahu, astronómovia vo vesmíre vidia len veľmi zriedka. Navyše, dôkazy o ich existencii zatiaľ nie sú veľmi presvedčivé, takže nový objav spôsobuje svojim spôsobom senzáciu.

Z pozorovaní vieme, že vo vesmíre na nás číhajú tajomné objekty zvané čierne diery. Poznáme čierne diery hviezdnej veľkosti, ktoré sa sformujú z umierajúcich hviezd a dosahujú len niekoľkonásobok hmotnosti nášho Slnka, a supermasívne čierne diery o hmotnosti niekoľkých miliónov Sĺnk.

Čierne diery v rozmedzí 100 až 100 000-násobku hmotnosti nášho Slnka nám stále akosi chýbajú a to i napriek tomu, že podľa našich teórií by vo vesmíre mali byť pomerne bežné.

Hoci vieme, ako vznikajú čierne diery hviezdnych veľkostí (kolapsom jadra masívnych hviezd), nie sme si celkom istí, ako vznikajú supermasívne čierne diery, ktoré dosahujú niekoľko miliónov až miliárd hmotnosti Slnka.

Rastú postupným spájaním menších čiernych dier, alebo dokážu nasať toľko materiálu, aby sa zväčšili do týchto ohromných veľkostí?

Čo ukázala nová štúdia?

Aspoň čiastočne zodpovedať tieto otázky by mohli práve čierne diery strednej hmotnosti, ktoré sú pre nás stále veľmi vzácne a ojedinelé. Jednou z možností, kde tieto „chýbajúce články“ môžeme hľadať sú guľové hviezdokopy, čo sú veľmi husté oblasti s približne 100 000 až 1 miliónom hviezd, ktoré vznikli v približne rovnakom čase a z rovnakého oblaku plynu, píše ESA na svojom webe.

Najbližšou takouto hviezdokopu je Messier 4, vzdialená len 6 000 svetelných rokov od Zeme. Práve tú pozorovali vedci na čele s astronómom Eduardom Vitralom.

Vo vnútri hviezdokopy pozorovali prostredníctvom vesmírnych teleskopov Hubble a Gaia pohyb približne 6 000 hviezd, aby zistili, či ich pohyb je možné spojiť s obežnými dráhami, ktoré by zodpovedali veľkosti stredne hmotnej čiernej diery.

Vzhľadom na to, že čierne diery, pokiaľ aktívne nepohlcujú hmotu, nedokážeme pozorovať, astronómovia sa musia spoliehať na rôzne simulácie a výpočty.

Inak tomu nebolo ani v tomto prípade, kedy sa ukázalo, že pohyb hviezd naznačuje, že v strede Messier 4 zrejme leží čierne diera s hmotnosťou zhruba 800-násobku hmotnosti Slnka.

„Pomocou najnovších údajov Gaia a Hubble nebolo možné rozlíšiť medzi tmavou populáciou hviezdnych pozostatkov alebo jedným väčším zdrojom,“ uviedol Vitral.

Jednou z možných teórií teda je, že v Messier 4 leží stredne hmotná čierna diera. Hoci vedci nemajú rukolapné dôkazy o jej existencii, podľa modelovaní a výpočtov ide o najpravdepodobnejšiu možnosť, pretože centrálny bod gravitácie je príliš malý na to, aby ho bolo možné vysvetliť iným známym spôsobom.

Ďalším reálnym vysvetlením by mohol byť roj menších čiernych dier.