Všetko nevysvetliteľné má svoje vysvetlenie. To platí aj v prípade nedávno objavenej čiernej diery, ktorá bola údajne tak masívna, že nemohla ani existovať. Najnovšia štúdia hovorí, že šlo o chybu.

Všetko nevysvetliteľné jedného dňa dospeje k svojmu vysvetleniu. Či už pozorovaný jav vysvetlí veda, alebo sa zistí, že daný jav nebol pozorovaný správne. Presne to sa pravdepodobne stalo aj v prípade masívnej čiernej diery, o ktorej sme ťa informovali pred niekoľkými týždňami. Tá bola údajne tak veľká, že podľa doterajších teórií by ani nemala existovať.

Spomínanú čiernu dieru s označením LB-1 objavili čínski vedci. Mala byť vzdialená od Zeme 15 000 svetelných rokov a dosahovať až 70-násobok hmotnosti nášho Slnka. Teória doposiaľ ale hovorila, že maximálna veľkosť čiernej diery by nemala presahovať 20-násobok hmotnosti Slnka. Vedecká obec sa tak s nadšením pustila do bádania s cieľom vysvetliť nepredpokladaný objav.

Chybné meranie je možným vysvetlením

Portál Science Alert upozornil na fakt, že na predtlačovom serveri arXiv sa objavili tri vedecké publikácie, ktoré sa v súvislosti s objavom masívnej čiernej diery odvolávajú na rovnaký problém. Jeho jadro spočíva v tom, že interpretácia svetla, ktoré bolo údajne vyžarované z narastajúceho disku čiernej diery, nebola správna a podľa všetkého by toto svetlo mohlo mať úplne iný zdroj.

Čínski vedci objavili čiernu dieru LB-1 pomocou teórie radiálnej rýchlosti. Čierna diera sa mala nachádzať v binárnom systéme s hviezdou, pričom má byť uzavretá na obežnej dráhe okolo spoločného ťažiska. Pretože čierna diera je omnoho masívnejšia ako hviezda, jej pohyb je menší. V skutočnosti je tento pohyb kolísavý a prebieha v dôsledku gravitácie s rôznym vlnením svetla.

Tento pohyb je možné vidieť na videu vyššie. Ak je teda možné pozorovať pohyb týchto objektov, je možné zároveň vypočítať ich hmotnosť. Podľa dvoch astronómov z kalifornskej univerzity a univerzity v Berkeley ale nastala pri interpretácii svetla popísaného ako žiarenie čiernej diery chyba. Vedci totižto upozorňujú, že k vlneniu svetla z čiernej diery, popísaného aj ako emisná línia alfa-vodíka, vôbec nedochádza.

„Ukazujeme, že v skutočnosti neexistuje dôkaz o variabilite radiálnej rýchlosti emisnej línie alfa-vodíka a že jej zjavné posuny namiesto toho pochádzajú z posunov v absorpčnej línii alfa-vodíka svetelnej hviezdy.

„Ak sa tento fakt nezohľadní, takéto posuny vždy spôsobia, že sa stacionárne emisné línie javia ako posun v protifáze so svetelnou hviezdou.“ píšu vedci vo svojom článku, ktorý je v súčasnosti predložený žurnálu MNRAS Letters.

V podstate to znamená, že čínski vedci boli pomýlení ilúziou spôsobenou meniacim sa svetlom binárnej hviezdy. Pri pohľade spektroskopom je hviezdne svetlo rozdelené do spektra, ktorého vlnové dĺžky odhaľujú chemické zloženie hviezdy, pretože rôzne prvky emitujú a absorbujú rôzne vlnové dĺžky.

Emisná línia je jasný prvok vo svetelnom spektre, ktorý je tvorený atómom prechádzajúcim z vyššieho do nižšieho energetického stavu. Pretože každý prvok má jedinečné emisné spektrum, možno ho použiť na identifikáciu prvku.

Absorpčná línia je naopak tmavšia línia vytvorená absorpciou svetla plynom. Vlnová dĺžka línie sa môže použiť na identifikáciu uvedeného plynu.

Vedci teda zistili, že akonáhle odstránia absorpčnú líniu binárnej hviezdy z analýzy, emisná línia alfa-vodíka sa prestane vlniť. Tvrdia, že to naznačuje dve veci. Buď je čierna diera oveľa väčšia ako 70 násobok nášho Slnka, čo je veľmi nepravdepodobné, alebo oveľa menšia a teda nie viac ako 20-násobok hmotnosti Slnka.

Ďalšie publikácie taktiež spochybňujú pôvodný objav

Druhá publikácia medzinárodného tímu vedcov vedeného astronómom JJ Eldridgeom z univerzity v Aucklande taktiež spochybnila závery čínskeho objavu. Vedci totižto za pomoci simulácií zistili, že v popísanom binárnom systéme sa nenachádza jedna čierna diera so 70-násobkom hmotnosti Slnka, ale pravdepodobne 4-7 čiernych dier s priemernými hmotnosťami pravdepodobne na hranici 8-násobku hmotnosti Slnka.

Zobraziť celú galériu (0)

NASA’s Goddard Space Flight Center/Jeremy Schnittman

Tretia publikácia astronómov pod vedením Michaela Abdul-Masiha z KU Leuven v Belgicku, skúmala podobne ako prvá štúdia línie alfa-vodíka. Tím ale využil vlastný spektrograf HERMES teleskopu Mercator a za pomoci nového pozorovania izoloval emisné línie alfa-vodíka odpočítaním teoretickej absorpčnej línie alfa-vodíka zodpovedajúcej atmosfére hviezdy binárneho systému. Ich výsledok bol rovnaký ako výsledok, ku ktorému dospeli vedci v prvej štúdii.

Žiadna revolúcia sa tak nekoná

Treba však mať na pamäti, že žiadna z týchto troch publikácií ešte nebola podrobená preskúmaniu oponentov. Skutočnosť, že všetky tri ale dospeli k záveru, že pôvodný čínsky objav nebol interpretovaný správne, je ale dosť závažná. Nakoniec, možno nebudeme musieť prepisovať doposiaľ fungujúce teoretické poznatky a žiadna revolúcia v oblasti vesmírneho výskumu sa konať nebude.