Nórsko sa chystá otestovať inovatívne technológie v oblasti veterných zdrojov energie, ktoré chce aplikovať na morskej hladine a zároveň na morskom dne. Pripravovaný projekt pripomína infraštruktúru pokročilej mimozemskej civilizácie a ako upozorňuje portál Interesting Engineering, má potenciál nielen významne znížiť náklady na stavbu takýchto elektrární, ale zároveň eliminovať niektoré ďalšie nevýhody.

Lacnejšie a jednoduchšie

Na rozdiel od klasických veterných elektrární na mori má nová metóda spájať jednotlivé moduly do tvaru hviezdice, ktoré sú spojené špecializovanou stanicou. Výhodou má byť jednoduchšia konštrukcia a najmä zníženie nákladov o približne 10 % pri veterných farmách s výkonom na úrovni 1 GW, čo je porovnateľné s približne dvomi jadrovými reaktormi.

Výhodou tohto inovatívneho usporiadania je nielen skrátenie káblov potrebných na prepojenie turbín s centrálnym modulom, ale tiež skrátenie času potrebného na ich montáž a stavbu, ktorá je pomerne komplikovaná a náročná. Táto veterná farma sa má nachádzať 10 km od pobrežia nórskeho Karmøy, pričom táto testovacia oblasť sa má do roku 2026 rozrásť na celkovo sedem veterných turbín, vysvetľuje Aker Solutions.

Ilustračný obrázok/Pixabay

Hlavným komponentom je podmorský kolektor, ktorý operuje s napätím až 66 000 voltov a spája všetky turbíny do tvaru hviezdy. Pri stavbe tohto zariadenia inžinieri vyhodnocovali viacero usporiadaní a práve hviezdica sa ukázala ako najefektívnejšia. V kombinácii  s výhodami plávajúcich veterných elektrární tak pôjde o zásadný krok vpred.

Čoraz väčší výkon

Ako iné obnoviteľné zdroje energií, aj veterné turbíny prechádzajú intenzívnym vývojom a neustále zväčšujú svoj výkon. Rekord v tomto smere stanovila v minulom roku turbína MySE 16-260 v Číne, ktorá má pri svojom maxime produkovať až 16 MW energie. MySE 16-260 je skutočné monštrum, na výšku totiž meria 152 metrov a váži 52 ton. Keďže každá lopatka meria 123 metrov, pri svojom roztočený dokáže pokryť plochu 50 000 metrov štvorcových.

Výhodou turbín na mori je napríklad efektivita, keďže sú v priemere vystavované silnejším vetrom. Okrem toho je ich dopad na životné prostredie a ľudí o poznanie menší a k dispozícii majú oveľa viac priestoru. Do prevádzky sú po celom svete nasádzané vo veľkom a stali sa neoddeliteľnou súčasťou energetickej infraštruktúry mnohých krajín.