Po viac ako 20 rokoch od ukončenia prevádzky ikonického Concordu sa sen o nadzvukových komerčných letoch opäť stáva realitou. Moderné lietadlá schopné dosahovať rýchlosti vyššie než Mach 1 (1224 km/h) sľubujú skrátenie času transkontinentálnych letov až na polovicu.

Na vývoji týchto technologicky prelomových strojov pracujú významní hráči, ako je NASA, Boom Supersonic a Dawn Aerospace. No tento návrat do éry nadzvukových letov so sebou prináša aj množstvo výziev, od ekologických obáv až po riešenie nechválne známeho sonického tresku. O téme informoval portál BGR.

Concorde, legendárne supersonické lietadlo, čelilo počas svojej prevádzky mnohým problémom. Jedným z najväčších bola vysoká hlučnosť spôsobená sonickými treskami. Pri prekročení rýchlosti zvuku totiž lietadlo generuje šokové vlny, ktoré vytvárajú extrémne hlasný tresk, ktorý ruší ľudí, zver a dokonca spôsobujúci poškodenie budov či okien. Tento fenomén spôsobil celosvetové obmedzenia pre supersonické lety nad pevninou.

Súkromné spoločnosti

NASA sa v súčasnosti snaží tento problém vyriešiť pomocou programu Quiet Supersonic Technology (Quesst), v rámci ktorého testuje nové technológie na zníženie hlučnosti nadzvukových letov. Kľúčovou inováciou je lietadlo X-59, ktoré navrhla spoločnosť Lockheed Martin. Toto lietadlo bolo vyvinuté tak, aby zmenšilo sonický tresk na mäkší zvuk nazývaný “sonický úder”.

Testovacie lety sú plánované na rok 2025 nad vybranými americkými mestami, pričom NASA získa spätnú väzbu od verejnosti na posúdenie, ako nový dizajn ovplyvňuje hluk v porovnaní so starými technológiami. Ak bude projekt úspešný, mohol by to byť prvý krok k zrušeniu zákazov nadzvukových letov nad pevninou.

Zatiaľ čo NASA vedie snahu o inovácie v oblasti tichej nadzvukovej dopravy, súkromné spoločnosti, ako Boom Supersonic, tiež predstavujú významné pokroky. Spoločnosť testuje prototyp XB-1, ktorý sa už počas testovania dostal k subsonickým rýchlostiam a pripravuje sa na prekročenie zvukovej bariéry. Ich pripravovaný model Overture, ktorý je navrhnutý na rýchlosť Mach 1.7, by mal prvých cestujúcich prepravovať do roku 2029.

Ďalším ambicióznym hráčom je Dawn Aerospace, ktorá nedávno ohlásila úspechy so svojím lietadlom Aurora, dosahujúcim rýchlosť Mach 1.1. Cieľom je prekonať Mach 3.5 a dosahovať letové hladiny blízke vesmíru. Ak by sa takéto lietadlá skutočne podarilo nasadiť, mohlo by to dramaticky zmeniť nielen spôsob cestovania, ale aj spôsoby, akými si predstavujeme mobilitu na globálnej úrovni.

Concorde. Zdroj: Pixabay

Ekologické výzvy a hlukové obmedzenia

Hoci supersonické lietadlá sľubujú revolúciu v leteckej doprave, musia čeliť viacerým problémom. Spotreba paliva takýchto lietadiel je značná, čo priamo narastá s emisiami skleníkových plynov v čase, keď je letecký priemysel pod tlakom na zníženie svojej uhlíkovej stopy.

Hlukové obmedzenia navyše v súčasnosti umožňujú supersonické lety len nad oceánmi, čím sa výrazne znižuje komerčný potenciál takýchto liniek. Navyše, technologické inovácie potrebné na zníženie hluku, palivovej spotreby a nákladov môžu tieto lety sprístupniť iba pre veľmi bohatú klientelu, čím hrozí, že sa nadzvuková doprava stane luxusom pre vyvolených.

undiscoveredcountry75/Pixabay

Smerom ku nadzvukovej doprave

Kombinácia technológií ako je používanie udržateľného leteckého paliva alebo dokonca vodíkového pohonu, by mohla pomôcť pri riešení ekologických problémov. Do roku 2030 môžeme očakávať návrat nadzvukových letov.

Aj keď možno iba na obmedzenú mieru, a to najmä pre tých, ktorí si budú môcť dovoliť cestovanie vo vysokej rýchlosti. Budúcnosť nadzvukovej dopravy tak zostáva otvorená. V hre je nielen rýchlosť a efektivita, ale aj jej dostupnosť pre širšie spektrum cestujúcich, ktorí sa tešia na rýchlejšie a udržateľné lietanie v nadchádzajúcich dekádach.