Vedci pri skúmaní obývateľnosti planét mimo našej slnečnej sústavy zistili, že okrem bežných parametrov pre vyhľadávanie života je vhodnou premennou aj prach. Na prašných planétach by totiž podľa všetkého mohol existovať život s väčšou pravdepodobnosťou.

Portál Space len nedávno upozornil na novú štúdiu zaoberajúcu sa skúmaním mimozemského života a obývateľnosťou planét mimo slnečnej sústavy. Britskí vedci z univerzity v Exeteri, britskej národnej meteorologickej služby Met Office a univerzity East Anglia publikovali svoje poznatky v žurnále Nature Communications, kde odhalili ďalší parameter, na ktorý sa máme zamerať pri hľadaní mimozemského života.

Pre život na planétach mimo slnečnej sústavy sa ukázal ako rozhodujúci faktor prach

Bežne sa astronómovia a vedci pri hľadaní exoplanét vhodných pre život zameriavajú na viacero parametrov, pričom kľúčovú úlohu zohráva zloženie planét a rovnako aj teplota ich atmosféry. Pýtajú sa tak na otázky, či je daná exoplanéta skalnatá, plynná a prípadne či jej atmosféra nie je až príliš horúca, alebo naopak priveľmi chladná.

Zobraziť celú galériu (2)
Pohyb prachu atmosférou, reps. prašná búrka. Zdroj: Wikipedia

Vedci ale zistili, že ďalším parametrom, na ktorý by sme sa mali pri hľadaní života na exoplanétach zamerať, je prach. Vieme totižto, že prach v atmosfére ovplyvňuje klimatické podmienky nielen na Zemi, ale aj na Marse.

Tento fakt postupne priviedol vedcov k záverom, že exoplanéty vhodné pre život môžu obsahovať významné množstvo minerálneho prachu v atmosfére, pričom ich poloha je o čosi vzdialenejšia od materskej hviezdy.

Pri skúmaní prachu ako faktora vhodného pre život sa vedci zamerali na planéty červených trpaslíkov spektrálneho typu M, respektíve exoplanéty, ktoré obiehajú okolo chladnejších a menších hviezd ako je Slnko.

Tieto planéty obyčajne obiehajú svoje materské hviezdy so synchrónnou rotáciou. To znamená, že majú permanentnú dennú stranu smerujúcu k hviezde a permanentnú nočnú stranu smerujúcu von do vesmíru. Tento efekt je podobný pri Mesiaci a Zemi, ktorý môžeš vidieť na videu vyššie.

Klimatické modely ukázali, že prach má zásadný vplyv na teplotu synchrónne rotujúcich exoplanét

Vedci tak vykonali niekoľko simulácií terestriálnych planét a pomocou klimatických modelov ukázali, ako prítomnosť minerálneho prachu v atmosfére ovplyvňovalo samotné planéty. Zistili, že prach v atmosfére bude ochladzovať horúcu stranu synchrónne rotujúcej exoplanéty a zároveň zahreje jej chladnú nočnú stranu.

„Na Zemi a na Marse majú prachové búrky na povrchu ochladzovacie ale aj otepľovacie účinky, pričom ochladzujúci efekt zvyčajne vyhráva,“ uviedol vo vyhlásení Ian Boutle, hlavný autor štúdie z Met Office a univerzity v Exeteri.

„Ale tieto „synchrónne orbitujúce“ planéty sú veľmi odlišné. V tmavých stranách týchto planét nachádzajúcich sa v permanentnej noci vyhráva efekt otepľovania, zatiaľ čo na denných stranách vyhráva ochladzujúci efekt. Celkový účinok tak zmierni teplotné extrémy, čím robí planétu obývateľnejšou.“

Zobraziť celú galériu (2)
Simulácie správania sa povrchovej teploty (a, b) a povrchového dlho-vlnného žiarenia (c, d) na povrchu, pri prípadoch M-trpaslíka so 100% pokrytím povrchu bez prachu (a, c) a s prachom (b, d). V prípade obrázkov (c,d) sú znázornené tiež vektory prúdenia vetra pri rýchlosti 8,5 km pri tlaku vzduchu ≈300 hPa. Zdroj: Nature
Výskum prašných planét má však jeden háčik

Aj keď prach môže byť kľúčovým faktorom v obývateľnosti niektorých planét, zároveň komplikuje schopnosť vedcov pozorovať takéto planéty: „Vzdušný prach je niečo, čo môže udržiavať obývateľnosť planét, ale zároveň zakrýva našu schopnosť nájsť príznaky života. Tieto účinky je tak potrebné zohľadniť v budúcom výskume,“ uviedol spoluautor štúdie Manoj Joshi, profesor z univerzity East Anglia.

Nové poznatky môžu rozšíriť nielen zástup parametrov vhodných pre život pri hľadaní obývateľných planét či mimozemského života, ale rozšíriť aj počet samotných planét, na ktoré by sa mali astrofyzici zamerať.

Pošli nám TIP na článok



Vesmír a veda