Astronómovia učinili dôležitý objav, vďaka ktorému pribudla do našej mapy susedného hviezdneho systému úplne nová exoplanéta. Tá je oveľa menšia ako Zem a svoju materskú hviezdu obieha veľmi rýchlo, špičkový teleskop ju však objavil aj tak, informuje Sciencealert.

Jedna z najmenších objavených

Malá exoplanéta možno neznie okamžite vzrušujúco, opak je ale pravdou. Toto vesmírne teleso dostalo názov Proxima d, podľa svojej materskej hviezdy Proxima Centauri a svojho poradia objavenia, ktoré sa označuje malým písmenom abecedy.

Proxima d dosahuje 0,24-násobku hmotnosti Zemi a materskú hviezdu obehne každých 5,12 dní, čo znamená že sa nachádza veľmi blízko k hviezde a život na nej je prakticky vylúčený – aspoň v takej forme, v akej ho poznáme. Ako píše ESO, vzdialenosť medzi ňou a hviezdou je pod 4 miliónmi km. Pre porovnanie – najbližšia planéta k Slnku, Merkúr, je vo svojom najbližšom bode vzdialená až 46 miliónov km.

ESO/G.Hüdepohl

Proxima Centauri je síce červený trpaslík a váži len toľko, čo väčšia desatina nášho Slnka, no i tak vydáva dostatok energie na to, aby zabránil prítomnosti kvapalnej vody na povrchu tak blízkej planéty.

Pomohol Veľmi veľký teleskop (doslova)

Exoplanéta bola objavená vďaka Veľmi veľkému teleskopu (VLT) v Čile, ktorý prevádzkuje Európske južné observatórium (ESO). Konkrétne astronómovia použili nástroj so skráteným názvom ESPRESSO – Echelle spektrograf pre horninové exoplanéty a stabilné spektroskopické pozorovanie.

Planéta Proxima d je svojou veľkosťou výnimočná, pretože z vyše 32 000 exoplanét v archíve je len 36 z nich menších než Zem. Prvé známky o novej planéte susedného solárneho systému sa objavili už v roku 2020, ako však vedci vysvetľujú v novej štúdii, potrebovali si byť istí.

ESO/L. Calçada

„Po získaní dodatočných pozorovaní sme dokázali potvrdiť, že je nový signál skutočne samostatnou planétou. Potešila ma výzva objavenia tak drobného signálu a vďaka tomu aj detegovania exoplanéty tak blízko k Zemi,“ vyjadril sa astrofyzik João Faria z Vesmírneho inštitútu astrofyziky a vedy v Portugalsku.

Lov na exoplanéty pokračuje

Každá potvrdená exoplanéta je aj v dnešnej dobe, aspoň medzi vedcami, cenenou komoditou a ich detegovanie nie je vôbec jednoduché. Priame optické pozorovanie je prakticky nemožné a astronómovia sa často spoliehajú na nejasné stopy v signáloch.

ESO/Janson et al.

V tejto oblasti môže zásadne pomôcť úplne nový Vesmírny teleskop Jamesa Webba, ktorý je zároveň tým najcitlivejším vesmírnym observatóriom, aký kedy opustilo povrch planéty Zem. Do jeho plného spustenia síce ostáva ešte niekoľko týždňov, dokázal však zachytiť prvý signál.

Čítajte viac z kategórie: Novinky