Röntgenový binárny hviezdny systém nachádzajúci sa 36 000 svetelných rokov od Zeme prestal z ničoho nič v roku 2018 emitovať svoje röntgenov lúče a doteraz nikto netuší prečo, o téme informoval exkluzívne portál LiveScience.

Je všade okolo nás. Vedci po 70 rokoch konečne zmerali najzáhadnejší typ hmoty

Efektivitou preráža strop. NASA postavila revolučný motor

Stal sa zázrak. Legendárna sonda opäť prekvapivo komunikuje so Zemou

Binárny systém na seba upozornil hneď niekoľkými javmi

Zaujímavosťou je, že uvedený röntgenový binárny hviezdny systém s názvom GRS 1915 + 105 zložený z čiernej diery a hviezdneho spoločníka patril medzi vôbec tie najjasnejšie röntgenové „žiariče“, aké v našej galaxii môžeme pozorovať. Nie je sa čomu ani čudovať, veď čierna diera v tomto systéme je po supermasívnej čiernej diere Sgr A* (tá je mimochodom bližšie ako sme si mysleli) nachádzajúcej sa v srdci našej galaxie najhmotnejšou čiernou dierou v Mliečnej dráhe.

Samotná čierna diera bola objavená ešte v roku 1992, dosahuje hmotnosť 10 až 18 násobku hmotnosti Slnka a rotuje rýchlosťou takmer 1150-krát za sekundu. Okrem toho je tento binárny systém považovaný za mikrokvazar, ktorý sa v roku 1994 stal vôbec prvým známym galaktickým zdrojom, ktorý vypudzuje materiál superluminálnou rýchlosťou (rýchlosť väčšia ako je rýchlosť svetla). Neskôr však boli tieto merania prehodnotené a ukázalo sa, že skutočná rýchlosť je „len“ asi 90 % rýchlosti svetla.

Celá oblasť okolo čiernej diery navyše v röntgenovej oblasti žiarila intenzívnym svetlom, za čo môžeme vďačiť jej akrečnemu disku (disk plný materiálu padajúci do zdroja gravitácie), ktorý obklopuje čiernu dieru a neustále nasáva viac a viac materiálu.

Rok 2018 však so sebou priniesol udalosť, ktorú neočakával azda ani jeden zainteresovaný odborník. Svetlo vychádzajúce z binárneho systému GRS 1915 + 105 začalo postupne slabnúť až nakoniec v roku 2019 úplne zmizlo.

Čo toto zmiznutie spôsobilo?

Nedávno sa na celú situáciu pozrel tím odborníkov na čele s vedkyňou Mayura Balakrishnan z University of Michigan. Tí pozorovaný jav nazvali ako „stav zatmenia“ (obscured state) a vysvetľujú ho relatívne jednoduchým spôsobom. Ako už z názvu vyplýva, ide o akýsi druh zatmenia, takže jednoducho sa medzi nás a pozorovaný systém „niečo“ dostalo a to „niečo“ nám bráni pozorovať GRS 1915 + 105.

Zaujímavým je aj zistenie, že pomerne veľké množstvo svetla bolo zaznamenané ako vychádza z oblasti nachádzajúcej sa blízko horizontu udalostí čiernej diery, ale toto svetlo sa nedokáže na Zem dostať takým spôsobom ako predtým.

Aká štruktúra však bola schopná zakryť žiarenie prichádzajúce z GRS 1915 + 105, zatiaľ známe nie je. Žiadny existujúci ďalekohľad totiž nedokáže detailne pozorovať tak vzdialený systém.

Jedno z možných vysvetlení by sme mohli hľadať pri iných, podobných systémoch, kedy v niektorých prípadoch dochádza k podobnému „zatmeniu“ v prípade, že hviezdny vietor vyvrhuje von veľkú masu plynu, ktorá vyžarované svetlo zatieni. Túto možnosť však autori zavrhli, pretože hviezda v sústave GRS 1915 + 105 je príliš malá na to, aby k takejto udalosti mohlo nastať.

Odborníci sa preto domnievajú, že toto „zatmenie“ muselo spôsobiť niečo, čo sa nachádza priamo vo vnútri akrečneho disku. Bližšie špecifikovať túto štruktúru sa však nepodarilo.