Astronómom sa podarilo identifikovať na povrchu Merkúru, najbližšej planéty k Slnku, vrásky, ktoré sú dôkazom nepríjemnej skutočnosti. Ich existencia totiž potvrdzuje, že sa Merkúr naďalej zmenšuje a jeho vnútro postupne chladne, informuje ScienceAlert. Vedci však narazili na niekoľko vážnych neznámych, ktoré sa im nedarí objasniť.

Vnútro sa zmršťuje

Keďže sa vnútro Merkúru naďalej ochladzuje aj napriek tomu, že je nesmierne blízko k Slnku, dochádza zároveň k jeho zmršťovaniu. Rovnako tak sa zmršťuje celá planéta, kvôli čomu sa zmenšuje jej povrch a vytvárajú sa na ňom vrásky, ktoré môžu astronómovia pozorovať. Vedci si však stále nie sú istí, ako dlho k tomuto zmenšovaniu dochádza.

Pomôcť v objasnení tejto problematiky môže práve pozorovanie povrchu, kde väčšie množstvo kráterov znamená staršiu oblasť. Bohužiaľ však v minulosti zasahovalo povrch Merkúru oveľa väčšie množstvo asteroidov a astronómovia preto usilovne hľadajú iný spôsob odhaľovania minulosti Merkúru.

NASA/Johns Hopkins University Applied Physics Laboratory/Carnegie Institution of Washington

Na základe najnovších posudkov a analýz rôznych povrchových štruktúr ale odborníci prišli na to, že zmenšovanie začalo pred miliardami rokov a napriek tomu pokračuje dodnes, vysvetľujú pre Nature. Prebiehajúce procesy na Merkúre dokonca spôsobujú slabšie zemetrasenia, avšak len sotva možno hovoriť o geologicky aktívnej planéte, akou je napríklad práve naša Zem.

Merkúr rozoberieme na súčiastky

Merkúru sa týka aj jeden šialený nápad vedcov, ktorí navrhujú, aby ľudstvo v budúcnosti vybudovalo obrovskú Dysonovu sféru okolo Slnka. Použiť na to máme materiály z doslova rozobratého Merkúru, čo je však podľa mnohých nesmierne nezmyselným nápadom aj kvôli skutočnosti, že Merkúr nemá vo svojich vrchných vrstvách dostatok užitočných a voľne dostupných materiálov.

Mesiac spravil to isté

Podobne ako Merkúr, v minulosti postupne chladol a zmršťoval sa aj Mesiac. Kontrakčné jazvy, ktoré na lunárnom povrchu ostali, sú síce menšie a menej viditeľné, avšak dlhodobé pozorovanie ukázalo, že sú niektoré z nich do istej miery aktívne dodnes. Aj na Mesiaci pritom naďalej dochádza k seizmickej aktivite, ktorá sa sústreďuje práve okolo týchto povrchových jaziev.

Aj keď okolo Merkúru preletelo viacero sond, nie je ani zďaleka tak zaujímavým, ako Venuša či Mars. Navyše sondy, ktoré okolo Merkúru preleteli, často mierili inam – k Slnku, ktoré je oveľa zaujímavejším cieľom.

Absencia magnetického poľa je navyše dôvod, prečo Merkúr už dávno nemá žiadnu atmosféru. Postupne ju totiž strácal a odfukovalo ju Slnko plazmovými vlnami. Zvyšné voľné atómy sú preto takisto stratené v kozme a tvoria za planétou chvost, ktorý je podobné chvostom komét.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú