Medzinárodný tím astronómov pod hlavičkou observatória v Hamburgu vytvoril vôbec tie najdetailnejšie snímky najväčších (pozorovaných) rázových vĺn vo vesmíre. Na tému upozornila Hamburská univerzita na svojom webe.

Megalomanská štruktúra

Ako píše portál ScienceAlert, pár rázových vĺn vytvorila pred miliardou rokov monštruózna zrážka dvoch galaktických klastrov. Dnes tieto rázové vlny gargantuovských rozmerov žiaria na rádiových vlnových dĺžkach a sú tak obrovské, že by bez problémov mohli pohltiť našu galaxiu aj niekoľkokrát.

Francesco de Gasperin, SARAO

Štruktúry, ktoré nedávno zachytil a analyzoval tím bádateľov v žurnále Astronomy&Astrophysics prostredníctvom rádioteleskopu MeerKAT v Južnej Afrike, sa rozprestierajú na šírku až 6,5 milióna svetelných rokov. Pre porovnanie, Mliečna dráha zaberá zhruba 100 000 svetelných rokov, upozorňuje portál Futurism.

„Tieto štruktúry sú plné prekvapení a sú oveľa zložitejšie, než sme si pôvodne mysleli,“ hovorí astronóm Francesco de Gasperin.

Ako ďalej vedec dodáva, rázové vlny vo vesmíre pôsobia ako gigantické urýchľovače častíc. Elektróny sú v tomto prípade urýchľované na rýchlosti blízke rýchlo svetla. Keď tieto urýchlené elektróny skrižujú magnetické polia, začnú vyžarovať rádiové vlny, ktoré dokážeme zo Zeme pozorovať.

Francesco de Gasperin, SARAO

 Ako niečo také vôbec vzniklo?

Galaxie vo vesmíre nie sú usporiadané rovnomerným spôsobom. Všetky sa zhromažďujú do tzv. galaktických klastrov, ktoré sú pohromade držané vďaka gravitácií. Tu to však nekončí. Gravitačne sú navzájom priťahované aj klastre galaxií, pričom dochádza k ich nevyhnutným kolíziám.

Kolízie galaktických klastrov, alebo kôp galaxií sú považované za tie vôbec najveľkolepejšie udalosti od čias Veľkého tresku. Ich zrážka potom vytvorí masívne rázové vlny, ktoré prechádzajú novovzniknutou kopu galaxiou.

Francesco de Gasperin, SARAO

Teraz sa vedcom podarilo vytvoriť snímku tej najväčšej rázovej vlny, aká kedy bola pozorovaná. Snímka vo vysokých detailoch odhaľuje galaktický klaster Abell 3667 a ukazuje jedinečnosť veľkolepých štruktúr kozmických rázových vĺn.

Samotná kopa galaxií Abell 3667 vznikla pred zhruba miliardou rokov, to čo však vedci dnes pozorujú sa odohralo približne pred 800 miliónmi rokov. Podľa analýzy získaných údajov sa v tom čase rázové vlny šírili rýchlosťou až 1500 km za sekundu a boli zhruba 60-krát väčšie ako Mliečna dráha.

Fúzia klastra Abell 3667 stále prebieha, pričom sa pri tejto kolízii spojilo najmenej 550 galaxií. Vzniknuté vlny sú známe aj ako „rádiové relikvie“. Štúdia tiež ukazuje, aké komplikované sú tieto vesmírne kolízie, pričom má na mysli najmä komplikovanosť vnútornej štruktúry a magnetických siločiar.

Čítajte viac z kategórie: Novinky