Predplatné PREMIUM na mesiac ZDARMA.

Zemský povrch vyzerá na prvý pohľad, aspoň z hľadiska materiálov, pomerne nudne a okrem životne dôležitej hliny na ňom len sotva nájdeme čosi, čo stojí za ťažbu, píše Study. Úplne inak je to ale pod ním, kde sa v hĺbke skrýva nielen ohromné množstvo vzácnych materiálov potrebných pre technologický vývoj civilizácie, ale aj niekoľko komodít, ktoré nie sú práve hmatateľné.

Ľudstvo sa snaží čoraz viac expandovať do vesmíru a vyvíja technológie na to, aby to dokázalo. Jedným z argumentov je množstvo zdrojov nachádzajúcich sa vo vesmíre, no väčšina z nich je pre Zem príliš vzdialená. Dokážeme zužitkovať obrovské množstvo surovín pod povrchom oveľa jednoduchšie?

Stále sme na začiatku

Vonkajšia vrstve Zeme sa nazýva kôra a aj keď tvorí len jedno percento objemu našej domovskej planéty, dosahuje hrúbku v priemere do 20 km, na súši miestami až do 50 km. Najhlbší dol na svete, Mponeng v Južnej Afrike pritom dosahuje hĺbku „len“ 4 km, vysvetľuje NS Energy.

Argonne National Labs

Z tohto obrovského dolu je každodenne odobratých neuveriteľných 5 400 ton horniny, pričom obsahuje žily zlata s hrúbkou až do 1 m – na pokrytie nákladov pritom stačí vyťažiť pár gramov zlata na tonu vykopanej horniny. V jeho najhlbších priestoroch dosahuje hornina teplotu 60 °C a vzduch tuneloch je aktívne chladený pod 30 °C.

Napriek pomerne nehostinným podmienkam našli vedci vo vode z hĺbky 2 km odolné baktérie a nejedná sa ani zďaleka o najhlbšie miesto, ktoré ľudstvo svojou aktivitou dosiahlo, len o najhlbší dol.

Najhlbší zo všetkých, kde stále niečo žije
Tento článok je dostupný členom Fontech PREMIUM

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú