Nová štúdia ťa znepokojí: Ak zanedbávaš túto činnosť, tvoj mozog sa začne požierať

Mnoho ľudí spánku nepripisuje dôležitosť a spia čo najmenej. Ak aj ty patríš medzi tých, ktorí dlho ponocujú a spia len minimum hodín, je načase prehodnotiť spánkový režim. Spánok totiž nie je len o načerpaní novej energie. Výskumníci zistili, že pri chronickom spánkovom deficite dochádza k zaujímavému a zároveň strašidelnému javu – mozog začne požierať sám seba. O téme informoval portál ScienceAlert.

Mozog počas spánku „upratuje“

Podľa odborníkov by dospelí mali spať aspoň 7 hodín, avšak mnohí aj tento minimálny limit často nespĺňa. Počas spánku sa telo regeneruje a v mozgu prebieha čistiaci proces. Ak ale dlhodobo trpíme spánkovým deficitom, proces môže spôsobiť vážne problémy.

Mozog sa obnovuje vďaka dvom typom gliových buniek. Mikroglie fungujú ako „upratovacia čata“ a počas procesu, ktorý nazývame fagocytóza (čo znamená požierať), odstraňujú staré a poškodené bunky. Druhým sú astrocyty, ktorých úlohou je prerezávať nepotrebné synaptické spojenia a formovať mozgové obvody.

Freepik

Tieto procesy fungujú zvyčajne počas spánku a pomáhajú mozgu zbaviť sa nadbytočných spojení. Ak ale človek trpí spánkovou depriváciou, proces sa vymyká spod kontroly a mozog začne požierať sám seba. Mozgovú aktivitu vedci skúmali na myšiach, ktoré rozdelili do štyroch skupín. Prvá skupina spala 6 – 8 hodín, druhá bola občas spontánne prebudená, tretia skupina bola nútená ostať v bdelom stave o 8 hodín dlhšie a posledná skupina nespala až päť dní.

Počas experimentu, ktorej výsledky uverejnili v Journal of Neuroscience zistili, že v mozgovej kôre myší, ktoré normálne spali 6-8 hodín, boli astrocyty v mozgových spojeniach aktívne na úrovni 5,7 %. Myši, ktoré sa samy prebudili, vykazovali aktivitu astrocytov na úrovni 7,3 %. Avšak u myší, ktoré trpeli nedostatkom spánku sa čísla zvýšili. Mierne unavené mali 8,4 % a tie, ktoré boli bdelé počas piatich dní dosiahli úroveň až 13,5 %.

Navyše astrocyty neodstraňovali len „nepotrebné“ synapsie, ale prednostne sa zameriavali na tie najväčšie a najviac používané.

„Zistili sme, že astrocytická fagocytóza, najmä presynaptických zložiek vo veľkých synapsiách, prebieha po akútnom aj chronickom nedostatku spánku, ale nie po spontánnom zobudení, čo naznačuje, že môže prispievať k údržbe a recyklácií opotrebovaných častí silne využívaných, robustných synapsií,“ uvádzajú výskumníci.

 Spánok ovplyvňuje fungovanie mozgu

Mikroglia bunky boli nadmerne aktívne až pri dlhodobej spánkovej deprivácií. Ich nekontrolovateľná aktivita je spojená s neurodegeneratívnymi ochoreniami, ako je Alzheimerova choroba. Experiment síce prebiehal na myšiach, vedci sa však domnievajú, že podobný mechanizmus môže prebiehať aj u ľudí. Otázne je, či je možné poškodenia zvrátiť kvalitným spánkom.

Kvalitný a dostatočne dlhý spánok by si si však mal dopriať. Viaceré štúdie upozorňujú, že jeho nedostatok nespôsobuje len únavu či zlú náladu, ale poškodzuje mozog a zvyšuje riziko neurologických ochorení. Ďalší výskum u myší ukázal, že dlhodobá spánková deprivácia znižuje hladinu ochranného proteínu, čo vedie k poškodeniu hipokampu – oblasti, ktoré je zodpovedné za učenie a pamäť.

Čítajte viac z kategórie: Novinky