Východné hranice NATO sa môžu v blízkej budúcnosti zmeniť na jeden z technologicky najstráženejších priestorov na svete. Aliancia pripravuje nový obranný koncept, ktorý počíta s vytvorením automatizovanej zóny plnej senzorov, dronov a robotických systémov, schopných reagovať už v prvých minútach prípadného konfliktu.

Podľa vysokopostavených predstaviteľov NATO má ísť o obranný pás pozdĺž hraníc s Ruskom a Bieloruskom, ktorý bude fungovať ako prvá bariéra proti prípadnému postupu nepriateľských jednotiek. Cieľom nie je len sledovanie pohybu, ale aj aktívne narušenie útoku ešte skôr, než by sa dostal do hĺbky aliančného územia.

O pripravovanej koncepcii prehovoril brigádny generál Thomas Lowin, zástupca náčelníka štábu Spojeneckého veliteľstva pozemných síl NATO. Podľa neho sa Aliancia snaží reagovať na zmeny vo vedení moderných konfliktov, kde zohrávajú kľúčovú úlohu bezpilotné systémy, elektronický boj a rýchle presuny jednotiek. Na tému upozornil portál Interesting Engineering.

Obrana založená na dátach zo všetkých prostredí

Základom celého systému má byť masívna zberná sieť údajov. NATO chce prepájať informácie zo zeme, vzduchu, vesmíru aj digitálneho priestoru do jedného spoločného obrazu situácie. Využívať sa majú pozemné radary, akustické a optické senzory, satelity, prieskumné lietadlá aj flotily dronov.

Tieto dáta majú byť okamžite zdieľané medzi členskými krajinami, aby bolo možné reagovať koordinovane a bez časových oneskorení. Systém má zároveň rozlišovať medzi bežným pohybom civilnej dopravy, vojenskými cvičeniami a skutočnými prípravami na útok.

Dôležitou súčasťou má byť aj sledovanie digitálnych aktivít, ktoré by mohli signalizovať kybernetické operácie sprevádzajúce prípravu vojenských akcií. Obrana hraníc sa tak už nemá týkať len fyzického priestoru, ale aj informačného prostredia.

Drony a robotické vozidlá ako prvá obranná línia

Sledovanie má dopĺňať aktívna zložka systému. NATO ráta s nasadením ozbrojených dronov, poloautonómnych bojových vozidiel, pozemných robotov a automatizovaných systémov protivzdušnej obrany. Tieto technológie majú slúžiť ako prvá reakcia na narušenie hraníc.

Úlohou týchto systémov má byť spomalenie postupu nepriateľa, narušenie jeho logistických trás a zníženie jeho bojovej efektivity ešte pred príchodom hlavných síl. Takýto prístup má poskytnúť členským štátom čas na presun jednotiek a aktiváciu obranných plánov.

Hoci sa počíta s vysokou mierou automatizácie, rozhodovanie o použití smrtiacej sily má zostať pod kontrolou ľudských operátorov. Podľa generála Lowina nemá NATO ambíciu vytvárať plne autonómne zbraňové systémy, ktoré by konali bez zásahu človeka.

TASR/AP/Photo/Darko Bandic

Poľsko a Rumunsko už skúmajú možnosti nasadenia

Podľa informácií nemeckého denníka Welt am Sonntag sa o zavedení tohto typu obrannej infraštruktúry aktívne zaujímajú viaceré krajiny na východnom krídle Aliancie. Medzi nimi majú byť najmä Poľsko a Rumunsko, ktoré dlhodobo upozorňujú na rastúce bezpečnostné riziká v regióne.

Obe krajiny zároveň masívne investujú do protivzdušnej obrany, dronových systémov a modernizácie pozemných síl. Automatizovaná obranná zóna by tak zapadala do širšieho trendu posilňovania východnej hranice NATO ako jedného z najcitlivejších bezpečnostných priestorov v Európe.

Reakcia na vojnu na Ukrajine a ruskú mobilizáciu

Plány NATO prichádzajú v čase, keď Rusko výrazne posilnilo svoju vojenskú výrobu a prešlo na režim dlhodobej vojenskej ekonomiky. Skúsenosti z Ukrajiny zároveň ukázali, akú zásadnú úlohu zohrávajú drony, elektronický boj a rýchle údery na logistiku.

Práve tieto poznatky majú byť jedným z hlavných dôvodov, prečo NATO presúva pozornosť na automatizované a sieťovo prepojené obranné systémy. Klasické línie opevnení by v modernom konflikte nemuseli postačovať na zadržanie mechanizovaných jednotiek podporovaných bezpilotnými prostriedkami.

Zároveň ide aj o signál smerom k Moskve, že prípadný útok na územie členských štátov by narazil na okamžitú a technologicky koordinovanú reakciu.

Vojaci nezmiznú, technológia ich má dopĺňať

Napriek rastúcej úlohe robotických systémov NATO neplánuje znižovať počty vojakov na východnom krídle. Podľa Lowina zostáva rozhodujúcim faktorom prítomnosť pozemných jednotiek, ktoré dokážu územie nielen brániť, ale aj udržať.

Automatizované systémy majú skôr rozšíriť schopnosti armád, znížiť riziko pre personál a zvýšiť rýchlosť reakcie v kritických momentoch. Kombinácia technológie a klasických vojenských jednotiek má vytvoriť obranný model prispôsobený konfliktom 21. storočia.

Aliancia zatiaľ nehovorí o presnom harmonograme zavádzania systému, no podľa dostupných informácií sa už pripravujú technické analýzy a pilotné projekty v niektorých členských krajinách. Ak sa koncept osvedčí, východná hranica NATO by sa mohla stať prvým miestom, kde sa takýto obranný model nasadí v plnom rozsahu.

Čítajte viac z kategórie: Novinky