Ruská federácia môže pracovať na novom type protisatelitnej zbrane, ktorá by bola schopná vážne narušiť fungovanie konštelácie Starlink. Tvrdia to spravodajské služby dvoch členských krajín NATO, ktoré upozorňujú na koncept označovaný ako „zone-effect“ systém. Ten by neútočil na jednotlivé satelity klasickými stíhačmi či raketami, ale snažil by sa premeniť vybranú časť nízkej obežnej dráhy Zeme na nebezpečnú oblasť plnú drobných, no extrémne rýchlych projektilov.

Podľa materiálov, ktoré mali možnosť vidieť novinári agentúry Associated Press, ide o myšlienku cielenej degradácie západných vesmírnych schopností, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri podpore Ukrajiny počas ruskej invázie. Zdroje trvajú na anonymite, no ich hodnotenie naznačuje, že Moskva vníma Starlink ako strategickú hrozbu. Na tému upozornil TechSpot.

Nebezpečná zóna namiesto presného zásahu

Základom navrhovaného systému má byť zaplavenie orbitálnej výšky, v ktorej Starlink operuje, stovkami tisícov vysoko hustých peliet s rozmermi len niekoľko milimetrov. Tie by sa pohybovali obrovskou rýchlosťou a vytvorili by kinetickú hrozbu pre všetky satelity, ktoré by sa v danej výške nachádzali. Namiesto jedného cieľa by tak útok mohol vyradiť celé skupiny družíc naraz a zároveň ohroziť aj iné civilné či vedecké misie využívajúce podobné dráhy.

elon musk a horiace starlinky
YouTube/Star Vanta/Flickr

Peliet by sa údajne zbavovali formácie malých satelitov, ktoré zatiaľ neboli vypustené na obežnú dráhu. Problémom je, že takéto mikročastice sú prakticky neviditeľné pre súčasné sledovacie systémy, ktoré sú navrhnuté na monitorovanie väčších objektov. Ak by došlo k poškodeniu satelitov, jeho presná príčina by sa len ťažko dokazovala, čo by útočníkovi poskytovalo istý stupeň popierateľnosti.

Starlink sa pritom stal kritickou komunikačnou infraštruktúrou pre ukrajinskú armádu aj štátne inštitúcie. Spravodajské hodnotenia hovoria, že ruskí predstavitelia ho považujú za jeden z pilierov ukrajinskej odolnosti, ktorý prepája západné technológie priamo s bojiskom. Moskva už v minulosti vyhlásila, že komerčné satelity podporujúce vojenské operácie Ukrajiny môžu byť legitímnym vojenským cieľom, a nedávno sa pochválila aj nasadením raketového systému S-500, ktorý má byť schopný zasahovať ciele na nízkej obežnej dráhe.

Skepsa odborníkov a obavy z vesmírneho chaosu

Napriek varovaniam spravodajských služieb však medzi odborníkmi panuje výrazná skepsa. Kritici upozorňujú, že masívne rozptýlenie drobných projektilov by mohlo spustiť nekontrolovateľnú reťaz kolízií, ktorá by ohrozila satelity mnohých krajín vrátane samotného Ruska či Číny. Takzvaný Kesslerov syndróm, teda lavínové množenie vesmírneho odpadu, by mohol výrazne znížiť využiteľnosť nízkej obežnej dráhy na celé desaťročia.

starlink
NASA

„Neverím tomu. Naozaj tomu neverím,“ uviedla Victoria Samson, špecialistka na vesmírnu bezpečnosť zo Secure World Foundation, ktorá vedie každoročnú štúdiu protisatelitných systémov. Podľa nej môže ísť skôr o laboratórny alebo čisto konceptuálny projekt než o reálnu, blízku operačnú schopnosť. „Nevylučovala by som, že niektorí vedci by niečo také skúšali vyvinúť, pretože je to zaujímavý myšlienkový experiment a hovoria si: možno raz presvedčíme vládu, aby to zaplatila,“ dodala.

Samson zároveň upozorňuje, že strašenie novými vesmírnymi hrozbami sa v minulosti neraz využívalo na ospravedlnenie vyšších výdavkov na obranu a tvrdších politických postojov. Materiály, ktoré spravodajské služby analyzovali, pritom neobsahujú konkrétny časový rámec ani informácie o testoch či vývojových míľnikoch. Jeden z úradníkov však tvrdí, že systém je v aktívnom vývoji, hoci detaily sú príliš citlivé na zverejnenie.

Americké Vesmírne sily na otázky agentúry AP nereagovali, rovnako mlčala spoločnosť SpaceX aj hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Aj drobné úlomky môžu mať veľké následky

Nedávne udalosti však ukazujú, že obavy z mikročastíc nie sú prehnané. V novembri poškodil pravdepodobný fragment mikroodpadu čínsku kozmickú loď určenú na návrat troch astronautov na Zem.

Analytici varujú, že po prípadnom útoku by sa zvyšky peliet a úlomky satelitov postupne presúvali do nižších orbitálnych vrstiev. Starlink sa pohybuje približne vo výške 550 kilometrov, zatiaľ čo Medzinárodná vesmírna stanica aj čínska stanica Tiangong obiehajú nižšie. Riziko pre posádky by sa tak mohlo časom zvýšiť.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP