Provokácia Ruska? NATO vyslalo najmodernejšie zbrane do kritického územia, prvýkrát od 2. svetovej vojny

Baltské more zohralo kľúčovú úlohu v oboch svetových vojnách, no teraz sa opäť dostáva do centra globálnej vojenskej pozornosti. NATO tu prvýkrát od konca druhej svetovej vojny nasadzuje svoje najmodernejšie ponorky a spolu s nimi spúšťa aj rozsiahle protiponorkové cvičenie Exercise Merlin. Vďaka plnému členstvu Švédska dnes aliancia hovorí o „baltskom jazere NATO“, kde má výraznú prevahu nad ruskou prítomnosťou.

„So vstupom Švédska … sme prvýkrát získali možnosť rozšíriť NATO o ďalší ponorkový národ. Teraz máme v podstate Baltské jazero plné ponoriek NATO,“ povedal kontradmirál Bret Grabbe, najvyšší veliteľ amerických ponorkových síl v Európe. Na tému upozornil Interesting Engineering.

Zneutrálneho štátu na frontovú líniu

Cvičenie spája švédske, nemecké, holandské a francúzske ponorky, povrchové lode a vrtuľníky, doplnené o americké lietadlá námornej hliadky. Zameriava sa na koordináciu všetkých zložiek ASW operácií v náročnom prostredí Baltského mora, kde je hustá civilná doprava, plytké vody plné mín a blízkosť ruských vojenských síl.

Švédsko sa po vstupe do NATO v marci 2024 ocitlo v úplne novej úlohe. To, čo bolo kedysi neutrálne územie brániace iba vlastné pobrežie, je dnes krajina na „prvej línii“ východného krídla aliancie, pokrývajúca priestor od Fínska až po pobaltské štáty.

„Bránime aj naše národy na druhej strane. Hranica je dnes na východnom pobreží,“ zdôraznil šéf švédskeho námorníctva kontradmirál Johan Norlén.

Swedish Armed Forces

Ruské hrozby pritom Švédsko nepodceňuje. Patrí medzi ne pohyb ruských ponoriek v obmedzených vodách či útoky na kritickú podmorskú infraštruktúru, cez ktorú vedú kľúčové energetické a dátové trasy. Odhady OSINT analytikov naznačujú, že Rusko v Baltiku operuje s dvoma až troma ponorkami triedy Kilo z Kaliningradu.

„V Baltiku je len niekoľko dieselových ponoriek Kilo,“ dodal Grabbe. Aliancia však podľa neho udržiava troj- až štvornásobnú prevahu v počte lodí, čo je podľa jeho slov „veľmi pôsobivá“ forma odstrašenia. NATO navyše stavia na moderných multimisijných ponorkách schopných ISR operácií, nasadenia bezposádkových systémov či podpory špeciálnych jednotiek.

Švédsku flotilu čaká generačná obmena

Švédske podmorské sily majú povesť mimoriadne tichých a technologicky vyspelých. Svedčí o tom aj známy incident z roku 2005, keď ponorka triedy Gotland počas amerického cvičenia „potopila“ lietadlovú loď USS Ronald Reagan v simulovanom útoku.

Napriek tomu Švédsko čelí tlaku na modernizáciu. Momentálne prevádzkuje tri modernizované ponorky triedy Gotland a jednu triedy Södermanland, s podporou štvorice stealth korviet Visby.

NATO’s newest member Sweden hosts Playbook #Merlin25. Allied ???? submarines, ships & aircraft joined forces for this major NATO anti-submarine warfare exercise in the #BalticSea ?Hosted by Sweden and led by #NATO MARCOM, the exercise strengthened Allied readiness,… pic.twitter.com/bZa4zL9Yvu

— NATO Maritime Command (@NATO_MARCOM) November 12, 2025

Kľúčovým projektom sú však dve nové „piatej generácie“ A26 Blekinge-class — HMS Blekinge a HMS Skåne, ktoré vyvíja Saab Kockums. Navrhnuté sú priamo pre podmienky Baltského mora, vybavené Stirlingovým AIP pohonom, viacúčelovými modulmi pre drony a potápačské tímy, a tiež schopnosťami pre operácie na morskom dne či ochranu podmorských káblov.

Projekt však sprevádzajú problémy. Ponorky objednané v roku 2015 s plánovaným dodaním v roku 2024 stále meškajú Do služby sa dostanú až v rokoch 2031 a 2035 a rozpočet narástol na viac než dvojnásobok, až na 25 miliárd švédskych korún. Švédska agentúra pre obranné vybavenie v októbri priznala, že „výstavba úplne novej triedy ponoriek je mimoriadne komplexný projekt spojený s ekonomickými a technickými rizikami“, no tvrdí, že ich úroveň je už „výrazne nižšia“.

Väčšie lode a ambiciózna obnova povrchovej flotily

Švédsko plánuje aj nové fregaty triedy Luleå, takmer dvojnásobne väčšie než aktuálne korvety Visby. Ponesú moderné protilietadlové systémy s vertikálnym odpaľovaním rakiet a poskytnú priestor aj pre bezposádkové prostriedky a ďalšie budúce technológie.

„Nasadenie takýchto systémov si vyžaduje väčšiu loď,“ vysvetľuje Norlén, pričom dodáva, že nové 120-metrové fregaty budú odpoveďou na rastúce požiadavky v regióne. O zákazku súperia firmy Saab, Babcock, Naval Group a Navantia. Prvé dva kusy by mali byť dodané v roku 2030, celá flotila okolo roku 2035.

Čítajte viac z kategórie: Novinky