Veľmoc vypustí lovca ponoriek. Pod hladinou skoncuje s tichými hrozbami Ruska aj Číny

Kanada posilňuje jednu z najťažších disciplín námornej vojny: lov ponoriek, ktoré nechcú byť nájdené. Jej budúce torpédoborce triedy River dostanú vlečný sonar S2087 od spoločnosti Thales, teda systém navrhnutý na vyhľadávanie tichých ponoriek na veľké vzdialenosti.

Nejde o okrajovú modernizáciu. V čase, keď Čína zrýchľuje výstavbu podhladinovej flotily a Rusko stále drží ponorky ako jednu zo svojich najcitlivejších zbraní, sa protiponorkový boj vracia medzi schopnosti, ktoré NATO nemôže zanedbať.

Ako informuje Naval Today, Thales Canada získal kontrakt od Lockheed Martin Canada na dodávku sonaru S2087 pre budúce torpédoborce kanadského námorníctva triedy River. S2087 patrí do rodiny nízkofrekvenčných vlečných sonarov CAPTAS a má posilniť schopnosť lodí hľadať ponorky v náročnom podmorskom prostredí.

Tichá vojna, ktorú nevidno na satelite

Ponorka je nebezpečná práve preto, že ju nemusíš vidieť. Môže sledovať flotilu, čakať na vhodný moment, ohrozovať zásobovacie trasy alebo nútiť protivníka viazať obrovské prostriedky na jej hľadanie. Moderný námorný konflikt preto nie je len o raketách, torpédach a veľkých lodiach, ale aj o akustike, senzoroch a trpezlivom počúvaní oceánu.

Vlečný sonar funguje inak než pevný sonar v trupe lode. Loď za sebou ťahá senzorové pole, ktoré sa dostáva ďalej od vlastného hluku plavidla a môže pracovať v hĺbke vhodnejšej na zachytenie zvukov pod hladinou. Pri love ponoriek je to zásadné, pretože rozdiel medzi detekciou a stratou kontaktu môžu robiť drobné akustické detaily.

Thales

Navy Lookout dopĺňa, že S2087 je nízkofrekvenčný vlečný sonar určený na detekciu a sledovanie tichých ponoriek v pobrežných aj otvorených vodách. Zároveň upozorňuje, že výber podporuje interoperabilitu s britským námorníctvom, ďalšími používateľmi derivátov Type 26 a spojencami z NATO či Five Eyes.

Už pri čínskom vývoji tichších ponoriek sme písali, že pod hladinou dnes rozhoduje každý decibel. Ak sa protivníkovi podarí znížiť hlučnosť pohonu, hľadanie sa mení na technický súboj, v ktorom nestačí mať viac lodí. Musíš mať lepšie senzory, tichšie vlastné plavidlá a posádky, ktoré vedia pracovať s nejasným kontaktom.

Kanada nestavia len nové lode

Torpédoborce triedy River majú tvoriť chrbticu budúcej kanadskej hladinovej flotily. Oficiálny kanadský fact sheet uvádza, že trieda má mať 15 lodí s dĺžkou 151,4 metra, výtlakom 7 800 ton, dosahom 7 000 námorných míľ a maximálnou rýchlosťou 27 uzlov.

Tieto čísla sú dôležité, ale samotná veľkosť lode nestačí. Pri protiponorkovom boji rozhoduje celý reťazec: sonar, vrtuľník, spracovanie dát, zdieľanie informácií s ďalšími loďami a schopnosť rýchlo reagovať na kontakt, ktorý môže byť nejasný, krátky alebo zámerne maskovaný.

River-class destroyer preto nebude len plávajúci nosič rakiet. Podľa oficiálneho prehľadu má niesť aj vrtuľník CH-148 Cyclone, priestor pre diaľkovo riadené systémy, radar SPY-7, bojový systém Aegis a sieťovanie senzorov cez Cooperative Engagement Capability.

Na podobnú tému sme upozorňovali aj pri novej čínskej fregate typu 054B, ktorú Peking buduje ako súčasť širšej schopnosti loviť ponorky a chrániť vlastné námorné zväzy. Kanada teraz rieši opačnú stranu tej istej rovnice: ak chce NATO udržať kontrolu nad morom, potrebuje nielen vlastné ponorky, ale aj lode schopné počuť tie cudzie.

Čína a Rusko menia význam Atlantiku aj Arktídy

Protiponorkový boj bol počas studenej vojny jednou z najdôležitejších úloh NATO. Po rokoch, keď sa pozornosť presunula na pozemné operácie, drony a raketové útoky, sa táto disciplína vracia. Dôvod je jednoduchý: ponorky sú stále jedným z najťažšie odhaliteľných nástrojov na zastrašovanie, prieskum aj útok.

Pre Kanadu má táto téma aj geografický význam. Krajina sleduje Atlantik, Pacifik aj čoraz dôležitejšiu Arktídu. Ak sa severné trasy budú otvárať a ruské či čínske námorné aktivity budú rásť, schopnosť sledovať podhladinový priestor nebude luxus, ale bezpečnostná poistka.

Mil.ru

Výber S2087 zároveň ukazuje, že NATO nechce pri kritických schopnostiach začínať od nuly. Systém bol pôvodne vyvíjaný v spolupráci s britským, francúzskym a talianskym námorníctvom, vybralo si ho 20 námorníctiev a používa ho aj britské kráľovské námorníctvo.

Senzor môže byť dôležitejší než zbraň

Pri námorných témach sa ľahko skĺzne k raketám, torpédam a výtlaku. Lenže pod hladinou často rozhoduje prvý kontakt. Loď, ktorá ponorku nezachytí, môže mať najlepšiu výzbroj na svete a stále bude v nevýhode.

Preto je kanadský nákup sonaru zaujímavejší, než vyzerá na prvý pohľad. Nejde o efektnú zbraň, ale o schopnosť vidieť v prostredí, kde sa všetko dôležité odohráva potichu. A presne tým sa moderná vojna čoraz viac podobá na súboj senzorov: kto skôr zistí, pochopí a odovzdá informáciu, ten má náskok.

Najväčšia hodnota takéhoto systému sa ukáže až v kríze. Ak sonar zachytí ponorku skôr, než sa dostane do výhodnej palebnej pozície, môže zmeniť rozhodovanie celej flotily. A v tichej vojne pod hladinou je práve toto rozdiel medzi kontrolou priestoru a nebezpečnou slepotou.

Čítajte viac z kategórie: Novinky