NASA vypustí „kozmickú loď“ novej generácie. Využíva pohon, ktorý nepotrebuje žiadne palivo

Prvé zmienky o využití slnečných lúčov ako zdroja energie pre plachtenie vesmírom sa objavili ešte pred vyše 40 rokmi, keď o nich hovoril Carl Sagan. Plachty poháňali plavidlá cez šíre moria po celé storočia a NASA dlhodobo verí, že ich plný potenciál sa ukáže až mimo modrú planétu.

Dôležitá vesmírna misia

Dôkazom toho je aj fakt, že NASA sa chystá spustiť svoju solárnu plachtu novej generácie do hlbokého vesmíru. Reč je v tomto prípade o projekte Advanced Composite Solar Sail System (ACS3), ktorý využíva nekonečnú energiu Slnka a považovaný za prevrat prieskume vesmíru. Na tému upozornil portál UniverseToday.

Solárne plachty, poháňané jemným tlakom slnečného vetra, ponúkajú sľubnú alternatívu k tradičným metódam pohonu kozmických lodí. Zatiaľ čo predchádzajúce misie ako japonský Ikaros a LightSail 2Planetary Society demonštrovali uskutočniteľnosť solárnych plachiet, predviedli ich ľahký dizajn a nekonečnú zásobu paliva, ASC3 podľa odborníkov predstavuje významný pokrok v technológii solárnych plachiet s inovatívnym dizajnom kompozitného ramena.

Na rozdiel od predchádzajúcich ťažkých alebo objemných ramien, uhlíkové vlákna a flexibilná polymérová štruktúra ACS3 sľubujú zvýšenú účinnosť a manévrovateľnosť.

Toto vylepšenie otvára dvere pre tvorbu solárnych plachetníc väčších rozmerov. ACS3 bude vypustená už tento rok na rakete Electron zo štartovacieho komplexu Rocket Lab na Novom Zélande. Zamieri na synchrónnu obežnú dráhu 1000 km nad Zemou. Keď vesmírna loď dorazí, rozvinie svoje ramená a roztiahne plachtu. Natiahnutie plachty bude trvať asi 25 minút, pričom plocha na zachytávanie fotónov je 80 metrov štvorcových.

The Planetary Society

Ciele misie presahujú rámec experimentovania s týmto alternatívnym pohonom. Jedným z cieľov ACS3 je totiž pripravenie pôdy pre rozsiahlejšie misie. Využitím nevyčerpateľnej energie Slnka búdu môcť totiž kozmické lode so solárnymi plachtami vykonávať rozsiahle vedecké misie, čo môže spôsobiť revolúciu v našom chápaní vesmíru.

Navyše, ľahké kompozitné ramená ACS3 sú prísľubom pre rôzne aplikácie a to od podpory lunárnych biotopov a biotopov Marsu až po posilnenie komunikačných systémov. Vďaka jedinečným výložníkom z kompozitu a uhlíkových vlákien má systém ACS3 potenciál podporovať plachty veľké až 2 000 metrov štvorcových. S veľkými plachtami sa typy misií, ktoré môžu poháňať, menia. Zatiaľ čo solárne plachty boli doteraz malými demonštračnými modelmi, systém môže potenciálne poháňať niektoré kriticky dôležité vedecké misie.

NASA

Budúcnosť pohonu?

Solárne plachty sa môžu stať dôležitým riešením pre niektoré budúce sondy, nie sú však vhodné pre všetky z nich. Ich naberanie rýchlosti je totiž pomerne pomalé a ďalej od Slnka nemusí fungovať tak, ako sa vyžaduje. Existuje niekoľko možných riešení tohto problému, avšak ľudské posádky, zdá sa, čosi také nevyužijú.

Napriek svojim úskaliam, sú solárne plachetnice našimi najlepšími kandidátmi pre dosiahnutie ďalších hviezd. Viac o danej problematike nájdeš v samostatnom článku.

Čítajte viac z kategórie: Novinky