O asteroide Bennu, okolo ktorého od konca roka 2018 krúži sonda NASA s názvom OSIRIS-Rex, sme už v minulosti počuli. Vedci vtedy skúmali úlomky, ktoré astreroid vypúšťal do vesmíru. Tentokrát sa im však podarilo zachytiť snímky, ktoré pravdepodobne vysvetľujú príčinu tohto javu, pričom ide o prvý dôkaz tepelného štiepenia objektu bez atmosféry, informuje NASA.

Prvý dôkaz zaujímavého procesu

Praskanie skál na známom asteroide má svoje vysvetlenie. Vedci totiž vďaka snímkom zo sondy OSIRIS-Rex, ktorá okolo neho krúži zistili, že skaly na Bennu praskajú kvôli pôsobeniu Slnka, pričom tento jav sa nazýva tepelné štiepenie.

Praskanie je spôsobené tým, že slnečné svetlo skaly počas dňa zahreje, vďaka čomu o čosi zväčšia svoj objem. Keď sa však v noci teplota náhle zníži, skaly sa zmenšia a vytvárajú sa na nich trhliny, ktoré časom pomaly rastú.

„Toto je prvýkrát, čo sme tento proces, nazývaný tepelné štiepenie, pozorovali na objekte bez atmosféry.“, uviedla autorka štúdie Jamie Molaro z Inštitútu planetárnej vedy v Arizone. 

Vedci si už nejaký čas mysleli, že tepelné štiepenie by mohlo byť dôležitým procesom zvetrávania na objektoch bez vzduchu okolo seba, ako sú asteroidy, pretože mnohé z nich sú vystavené extrémnym teplotným rozdielom medzi dňom a nocou.

Zobraziť celú galériu (1)

NASA / Goddard / University of Arizona

Denné maximá na Bennu môžu napríklad dosiahnuť až 127 stupňov Celzia, zatiaľ čo nočné minimá dokážu klesnúť až na -73 stupňov Celzia, píše IFLScience.  Doposiaľ však výskumníci nezachytili žiadne snímky, ktoré by prítomnosť tohto procesu na asteroidoch potvrdili.

Keďže Bennu nemá atmosféru, tím vedcov taktiež vylúčil iné procesy zvetrávania, ako je dážď či chemická aktivita. Horniny sa môžu odlupovať aj kvôli tektonickej aktivite, avšak podľa výskumníkov asteroid je na takúto aktivitu príliš malý.

Do úvahy spadajú aj nárazy meteoritov, ktoré nie sú na Bennu ojedinelé, avšak tie by nespôsobili rovnomernú eróziu vrstiev z povrchu a zanechali by krátery.

Zobraziť celú galériu (1)

NASA

Nasledujúce štúdie by mohli pomôcť vedcom určiť, ako rýchlo opotrebováva tepelné štiepenie asteroid a porovnať ho s inými procesmi zvetrávania. K tomu by mohli napomôcť vzorky, ktoré sa sonda OSIRIS-REx chystá zozbierať v októbri, pričom na Zem by sa mali vrátiť v roku 2023.

Výskumníci sa však chcú zamerať aj na to, ako by mohla prítomnosť tepelného štiepenia pomôcť odhadnúť vek povrchov. Všeobecne totiž platí, že čím viac je povrch zvetraný, tým je starší.

Odhad veku by však mohlo skomplikovať to, že k tepelnému štiepeniu dôjde na rôznych povrchoch rôznou rýchlosťou, ktorá závisí od faktorov, ako je ich vzdialenosť od Slnka, dĺžka dňa, zloženie, štruktúra a pevnosť ich hornín.