Na obežnú dráhu Zeme boli v júni vyslané prvé atómové hodiny od NASA (DSAC), ktoré vesmírna agentúra teraz aktivovala. Budú slúžiť ako navigačný systém pre vesmírne misie, píše Futurism.

Atómové hodiny, schopné pripraviť trasu a navigovať budúce vesmírne misie, boli podľa NASA v piatok, 23. augusta, úspešne aktivované. Tento „vesmírny GPS systém“, ktorý bol na obežnú dráhu Zeme vynesený pomocou rakety SpaceX Falcon Heavy už koncom júna, by mohol jedného dňa navigovať autonómne kozmické lode cestujúce do hlbokého vesmíru.

Zobraziť celú galériu (2)

V súčasnosti sa kozmické sondy navigujú najmä pomocou výmeny signálov so Zemou. / Zdroj: Pixabay

Nenechaj si ujsť
NASA má nový modulárny superpočítač, ktorý bude riešiť simulácie pristátia na Mesiaci. Je maximálne šetrný k životnému prostrediu

Načo sú však atómové hodiny potrebné? Ide o zariadenie, ktoré zisťuje vzdialenosť medzi dvoma objektami meraním času potrebného na to, aby vyslaný signál prešiel z jedného objektu na druhý. V súčasnosti však kozmické sondy, ktoré sa navigujú pomocou atómových hodín, prijímajú a odosielajú signály na Zem, čím sa určuje ich poloha. Keď sa signál odrazí na a zo sondy, navigátori vytvoria pokyny a pošlú ich späť, čo však môže trvať niekoľko minút alebo dokonca hodín, píše Space.

Môžu zmeniť spôsob navigácie kozmických lodí

Nové atómové hodiny od NASA sa však dajú umiestniť aj na samotnú loď, keďže sú oveľa menšie ako súčasné modely používané na navigáciu a celý proces by tak výrazne urýchlili. Kozmická loď s vlastnými atómovými hodinami by si mohla svoju trasu vypočítať sama a nemuselo by sa tak čakať na pokyny od navigátorov zo Zeme. Okrem výrazného skrátenia navigačného času by tak mohla loď cestovať aj na väčšie vzdialenosti od Zeme.

Zobraziť celú galériu (2)

Kozmická loď s vlastnými atómovými hodinami by si mohla svoju trasu vypočítať sama. / Zdroj: Pixabay

Astronómovia v NASA budú teraz aktivované atómové hodiny testovať a merať, či udržiavajú čas v presnosti nanosekúnd. Aj malé odchýlky by totižto mohli spôsobiť výraznú zmenu naplánovanej trajektórie, čo by napríklad mohlo kozmickú loď smerujúcu na Merkúr navigovať mimo dráhy smerom do Slnka.

A napriek tomu, že sa táto technológia zatiaľ testuje na prevádzku s kozmickými loďami bez posádky, je určená aj na podporu budúcich misií s posádkami, ktoré by mohli smerovať hlbšie do vesmíru.