Objav antibiotík spôsobil revolúciu v medicíne tým, že využil prirodzené schopnosti mikróbov zabíjať baktérie. Najnovšie vedci z University of Pennsylvania prostredníctvom umelej inteligencie dokázali uskutočniť doposiaľ najväčší objav antibiotík. Na tému v tlačovej správe upozornil portál Penn Engineering Today.

Historický objav

Nová revolučná štúdia publikovaná v žurnále Cell podrobne opisuje, ako AI mení spôsob objavovania antibiotík. Pomocou strojového učenia totiž odborníci identifikovali takmer milión potenciálnych nových antibiotík z globálneho mikrobiómu, čo predstavuje významný krok v boji proti rezistencii na antibiotiká. O probléme superrezistentných baktérii sme ťa informovali v samostatnom článku.

Bing Image Creator

Zatiaľ čo konvenčné metódy objavovania antibiotík spočívajú v prácnom zbieraní a analyzovaní vzoriek vody a pôdy, čo mohlo zabrať roky, nová štúdia využila algoritmus AI na prieskum rozsiahlej mikrobiálnej diverzity na Zemi. AI prehľadávala genómy a meta-genómy z verejne dostupných databáz, aby našla DNA sekvencie s antimikrobiálnym potenciálom. Tento inovatívny prístup výrazne urýchlil proces objavovania a identifikoval množstvo nových molekúl v krátkom čase.

Inak povedané, AI umožnila vedcom skrátiť časový rámec pre objavenie antibiotík. Zatiaľ čo pri tradičných metódach mohlo trvať roky, kým vedci vyprodukovali jedného životaschopného kandidáta, AI dokáže vygenerovať tisíce kandidátov v priebehu pár hodín.

Bing Image Creator

Tím odborníkov identifikoval takmer milión potenciálnych antibiotických molekúl. Na ich overenie vedci chemicky syntetizovali 100 molekúl v laboratóriu a testovali ich schopnosť ničiť baktérie, vrátane niektorých z najnebezpečnejších patogénov aké poznáme. Dosiahnuté výsledky pritom boli viac než sľubné – 79 % testovaných molekúl dokázalo zabiť aspoň jeden druh baktérií, čo naznačuje, že by mohli slúžiť ako  antibiotiká, píše portál TheGuardian.

Predmetný výskum predstavuje najväčšie úsilie o objavenie antibiotík v histórii, ktoré potenciálne ponúka riešenie na naliehavý problém – rezistenciu na antibiotiká, ktorá si v roku 2019 vyžiadalo viac ako 1,2 milióna životov a podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) by mohla do roku 2050 ročne spôsobovať 10 miliónov úmrtí.

Napriek obrovskému potenciálu tejto štúdie, vedci dbajú a zdôrazňujú dôležitosť bezpečnosti takýchto štúdií. De la Fuente zdôraznil, že jeho tím zaviedol prísne biobezpečnostné opatrenia, aby zabránil zneužitiu objavených molekúl. Zabezpečili, že tieto molekuly nemôžu samoreplikovať, čím zmiernili riziká spojené s ich potenciálnym zneužitím.

Čítajte viac z kategórie: Novinky