Len v našej Galaxii je hneď niekoľko telies a objektov, ktoré nedajú vedcom spávať. Náš Mesiac, Venuša, Mars, Pluto či iné mesiace vzdialené milióny kilometrov od nás predstavujú pre astronómov skutočnú záhadu. Ani náš zdroj svetla úplne nechápeme, čo sa ukázalo aj pri najnovšej štúdii, na ktorú poukázal portál Space.

Paradox, ktorý chceme objasniť

Dlhoročná otázka, prečo je vonkajšia atmosféra Slnka teplejšia než jeho povrch, známa ako „záhada koronálneho ohrevu“, sa možno blíži k svojmu rozuzleniu. Nedávno získané údaje z NASA Parker Solar Probe priniesli nové svetlo do tejto fascinujúcej problematiky.

Koróna, vonkajšia vrstva slnečnej atmosféry, predstavuje pre vedcov skutočnú hádanku už nejaký ten čas. Napriek tomu, že je vzdialená milióny kilometrov od slnečného jadra, dosahuje teploty približne stokrát vyššie ako je fotosféra. Paradoxne, práve chladnejšia fotosféra produkuje väčšinu slnečného svetla, čo sťažuje pozorovanie koróny bez špeciálnych prístrojov.

Koronálny dážď. Patrick Antolin; ESA/Solar Orbiter EUI/HRI

Progres v zisteniach

Kľúčom k rozlúšteniu tejto záhady by mohli byť takzvané „switchbacky“ – náhle zmeny v smere slnečných magnetických polí. Tieto javy, zaznamenané sondou Parker, môžu zohrávať významnú úlohu v zahrievaní koróny uvoľňovaním magnetickej energie.

Výskumný tím analyzoval dáta z viacerých obletov sondy Parker okolo Slnka. Ich zistenia priniesli prekvapivý obrat: „switchbacky“ sú bežné v slnečnom vetre blízko Slnka, ale nie vo vnútri samotnej koróny. Tento objav vylúčil jednu z hlavných hypotéz o pôvode týchto javov.

NASA / SDO / ESA / SOHO / Úprava redakcie

Mechanizmy vytvárajúce „switchbacky“ a samotné „switchbacky“ by mohli prispievať k zahrievaniu koróny aj slnečného vetra, myslí si Mojtaba Akhavan-Tafti z University of Michigan spoluautorka štúdie. Toto vyjadrenie naznačuje, že vedci sú na stope novému vysvetleniu záhadného ohrevu koróny.

Čoskoro sa dozvieme viac

Sonda Parker Solar Probe nedávno zavŕšila svoj 20. prelet okolo Slnka, pričom sa k nemu priblížila na rekordnú vzdialenosť 8 miliónov kilometrov od jeho povrchu. S ďalšími preletmi naplánovanými na september a december tohto roka sa očakáva, že prinesie ešte viac cenných údajov o tejto fascinujúcej záhade.

Výsledky tohto prelomového výskumu boli publikované 29. júla v prestížnom vedeckom časopise The Astrophysical Journal Letters. Otvárajú sa nám tak nové horizonty v našom chápaní Slnka a jeho atmosféry.

Čítajte viac z kategórie: Novinky