Vedci majú zrejme na dosah objasnenie nepríjemnej záhady astronómie, kvôli ktorej dlhšiu dobu hrozilo, že bude nutné prepisovať známu fyziku. Ide totiž o rýchlosť rozpínania vesmíru, na ktorej sa vedci kvôli rôznym meraniam nedokázali zhodnúť. Avšak ako teraz upozorňuje portál ScienceAlert, nové merania vykonané na základe dát Vesmírneho teleskopu Jamesa Webba (JWST) prinášajú dobré správy pre celú astronómiu.

Postačí nám pôvodný model vesmíru

Nič nie je samozrejme definitívne a výskum pokračuje, avšak podľa aktuálnych meraní pomocou JWST prebieha rozpínanie vesmíru rýchlosťou 70 km/s na jeden megaparsek, teda na 3,26 milióna svetelných rokov. Vďaka dátam JWST sa vedci snažili vypočítať rýchlosť rozpínania hneď tromi metódami, pričom ani jedna z nich nepoukazovala na takzvané Hubblovo napätie.

Tento fenomén naznačoval, že sú naše doterajšie predpoklady nesprávne a vesmír sa rozpína inou rýchlosťou, než by sa mal. Najnovšie merania to ale popierajú a zdá sa, že je náš kozmologický model predsa len správny a naše predpoklady o jeho vzniku a evolúcii sú pomerne blízko k realite.

NASA/Flickr

Vesmír sa rozpína neustále rýchlejšie, čo je známe ako Hubblova konštanta. Meraním rôznych hviezd sa JWST dostal k Hubblovej konštante s číslom 69,85 km/s na megaparsek v prípade hviezd TRGB a 67,96 pre takzvané uhlíkové hviezdy. Pomocou JWST vedci merali aj hviezdy známe ako cefeidy, ktoré zase priniesli hodnotu 72,05 – vďaka priestoru pre možné odchýlky sa však možné hodnoty všetkých troch typov hviezd prelínajú.

Našiel najstaršiu čiernu dieru

Astronómovia pomocou JWST našli nedávno doteraz najstaršiu čiernu dieru, ktorá sa mala zrodiť v galaxii GN-z11 v súhvezdí Veľká medvedica len približne 430 miliónov rokov po Veľkom tresku, takže je o 200 miliónov rokov staršia ako doteraz objavené masívne čierne diery.

Stále nie je koniec

Experti dodávajú, že sa ľudstvo príliš dlho zaoberalo rôznymi inými hodnotami, ktoré spolu nesúhlasili a bolo by preto predčasné vyhlásiť, že je problémy vyriešený. Aj samotný JWST navyše nedávno meral cefeidy a dostal sa k hodnote 73 km/s na megaparsek. Astronómovia chcú preto pokračovať v meraní rýchlosti rozpínania kozmu, pričom je možné, že dnešné observatóriá jednoducho nestačia.

Lepšie porozumenie funkcii vesmíru môžu priniesť budúce vesmírne observatóriá, ako je napríklad pripravovaný teleskop Nancy Roman Grace, ktorý má odštartovať do vesmíru na palube rakety Falcon Heavy už o pár rokov. Aj samotný Webbov teleskop sa navyše postupom času dostáva k novým objavom a je možné, že sa vedcom aj pomocou tohto už existujúceho observatória podarí dopracovať ku skutočnému prelomu.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú