Momentálne najstaršia funkčná sonda Voyager 2, ktorá odštartovala do vesmíru chvíľu pred Voyagerom 1, sa pomaly ale isto blíži k svojmu koncu, s ktorým vedci už dlhšiu dobu počítajú. Ako totiž upozorňuje Interesting Engineering, kvôli slabnúcemu zdroju elektrickej energie bola NASA nútená vypnúť ďalšie zo zariadení, ktoré na palube tohto jedinečného vesmírneho prieskumníka desaťročia asistovalo vedcom.

Starnúci reaktor

Zásobovanie sond Voyager má na starosti termoelektrický reaktor, v ktorom dochádza k rozpadu rádioaktívnych izotopov generujúcich takýmto spôsobom teplo. Toto teplo je následne premieňané na elektrickú energiu, ktorú môžu použiť rôzne systémy sondy, od pohonných cez komunikačné až po vedecké, ktorých úlohou je merať rôzne parametre a poskytovať ľudstvu informácie o tom, ako vlastne vesmír v tak ohromnej diaľke vyzerá.

Voyager 2 sa od nás totiž momentálne nachádza takmer 140 AU (astronomických jednotiek), teda asi 18 miliárd kilometrov a je preto na hranici našej slnečnej sústavy a medzihviezdneho priestoru. Ako v nedávnej tlačovej správe upozorňuje NASA, starnúci reaktor produkuje čoraz menej energie, kvôli čomu bola vesmírna agentúra nútená vypnúť ďalší nástroj – tentoraz sa experti rozlúčili s plazmovým experimentom.

NASA/ESA/G. Bacon (STScI)

V poradí je to už siedme takéto vedecké zariadenia, ktoré musela NASA vypnúť, pričom na palube ostávajú funkčné ešte tri. Toto zariadenie detegovalo nabité častice zo Slnka a z medzihviezdneho priestoru a pomohlo odhaliť, kedy sa sonda dostala na hranice našej sústavy, dodáva portál SPACE.com.

Šanca na záchranu

Vzdialené sondy Voyager je možné opravovať len pomocou komunikácie, bližšie sondy a vesmírne observatóriá majú ale väčšiu nádej. V blízkej budúcnosti totiž môžu byť opäť vykonávané servisné misie a to napríklad pre Hubblov vesmírny ďalekohľad, ktorý pomôže udržať pri živote SpaceX. Cieľom je len zvýšenie obežnej dráhy, keďže zatiaľ teleskop funguje a nie je nutné do jeho prevádzky vážnejšie zasahovať.

Čoraz častejšie problémy

Obe sondy Voyager 1 a 2 narážajú čoraz častejšie na rôzne problémy kvôli starnúcim komponentom. S takýmito problémami sa nedávno musela NASA vysporiadať aj v prípade sondy Voyager 1, ktorá čiastočne stále funguje aj po 47 rokoch. Najnovším problémom bol systém trysiek, ktoré udržujú anténu namierenú na Zem, aby mohla sonda komunikovať. Tento systém, poháňaný hydrazínom, sa začal upchávať kvôli starnúcej gumenej membráne v palivovej nádrži, ktorá uvoľnila čiastočky silikónu a tým upchala palivové potrubia.

NASA však našla riešenie: rozhodla sa prejsť na záložný systém trysiek, ktorý bol mimo prevádzky už od roku 2018. Tento krok však nebol jednoduchý, pretože záložné trysky boli po rokoch nečinnosti príliš studené. Zapnutie bez zahriatia by mohlo spôsobiť poškodenie. Navyše, Voyager má len obmedzenú zásobu energie zo svojej jadrovej batérie, takže zapnúť ohrievače trysiek nebolo možné bez ohrozenia iných systémov.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú