Predplatné PREMIUM na mesiac ZDARMA.

Sonda Parker Solar Probe, známa ako najrýchlejší ľuďmi vytvorení objekt, opäť zlomila svoj vlastný a zároveň celkový rýchlostný rekord, informuje portál SPACE. Pre sondu ide zatiaľ len o 17. blízky obeh Slnka, odkedy bola vynesená do vesmíru v roku 2018 na výkonnej rakete Delta IV Heavy, ktorá sa chystá do dôchodku a má pred sebou posledný let.

Vyše pol milióna km/h

Parker Solar Probe počas svojho 17. blízkeho preletu okolo Slnka dosiahla rýchlosť až 635 266 km/h, čím poriadne prekonala svoj vlastný rekord na úrovni 586 863 km/h, píše NASA. K tomuto rekordnému preletu došlo 27. septembra, pričom sa sonde zároveň podarilo dostať doteraz najbližšie k Slnku a to na vzdialenosť len 7,26 miliónov kilometrov.

Pre porovnanie, Merkúr sa od Slnka nachádza až vyše 62 miliónov kilometrov. Parker Solar Probe sa však pomaly chystá na svoj posledný prelet, ktorý je naplánovaný na budúci rok. V rámci tohto preletu sa dostane na vzdialenosť len 6,16 miliónov kilometrov od Slnka, vďaka čomu má svoj rekord opäť prekonať a definitívne sa tak na dlhú dobu zapísať do histórie, ako najrýchlejší ľuďmi vytvorený objekt.

University of Michigan

Ako napovedá aj samotný názov, úlohou tejto sondy je bližší výskum Slnka a toho, ako sa správa energia a hmota v jeho blízkom okolí či to, aké procesy prebiehajú v solárnej atmosfére. Aj keď je totiž Slnko najväčším objektom našej sústavy, stále o ňom veľa nevieme a vedci sa snažia naučiť aj to, ako predpovedať napríklad slnečné erupcie.

Nosná raketa odchádza

Raketa Delta IV Heavy, ktorá sondu Parker Solar Probe vyniesla do vesmíru, sa chystá na svoj koniec. Svoju posledný misiu vykoná v rovnakom roku, v ktorom Parker Solar Probe vykoná svoj posledný blízky prelet okolo Slnka. V rámci tejto misie vynesie pre vládu USA utajenú družicu.

Obrovský úspech

Pre vedcov sú oveľa dôležitejšie dáta, ktoré sa tejto sonde počas blízky preletov podarilo zaznamenať. Pravdepodobne najprekvapivejším objavom bol fakt, že magnetické polia vychádzajúce zo Slnka sa nečakane preklápali dozadu a dopredu, čím spôsobovali lokálne narušenia.

Vedci totižto pozorovali fenomén, pri ktorom sa v blízkosti Slnka v krátkych momentoch nazývaných „switchbacks“ smer magnetického poľa otočil o 180°. Takúto zmenu orientácie magnetického poľa vedci neočakávali. Parker Solar Probe však okrem výskumu Slnka objavil aj niekoľko komét.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú