Už pri svetovej premiére Mercedesu EQA, ku ktorej došlo pred niekoľkými rokmi, automobilka tento model označila za „vstupnú bránu do sveta elektromobily“. Prečo je ale EQA vstupnou bránou? Táto otázka mi vŕtala v hlave celý týždeň pri testovaní kompaktného SUV s trojcípou hviezdou v znaku. Rovnako tak som chcel zistiť, či to platí aj pre modelový rok 2024, kedy tento kompaktný elektromobil Mercedesu dostal facelift.

Pri modeli EQA som sa snažil tejto fráze nájsť aj hlbší význam. Vstupná brána kvôli svojej cene? Nemyslím si, základný model štartuje na sume skoro 57 000 € a za tieto peniaze je už výber elektromobilov z rovnakej triedy naozaj široký.

Vstupná brána kvôli nižšiemu dojazdu? Kdeže, základné EQA po facelifte disponuje papierovým dojazdom 560 km podľa WLTP, ide tak o plnohodnotný elektromobil vhodný aj na diaľkové cestovanie, čo dokázal aj v praxi.

Tak potom bude Mercedes EQA vstupnou bránou preto, lebo oproti modelom z vyššej triedy prináša kompromisy čo sa týka spracovania a technickej výbavy? Ani toto nie je ten dôvod. Aj najlacnejší elektromobil od Mercedesu kvalitou spracovania dorovnáva vlajkové lode.

Popravde si nemyslím, že ide o akúsi objektívnu „vstupnú bránu do sveta elektromobility“. V rámci Mercedesu? Bezpochýb. Akonáhle ale otvoríme oči aj smerom k iným výrobcom, nájdeme autá lacnejšie, horšie spracované a plné (často otravných) kompromisov. Pravda je, že EQA je kráľom svojej kategórie a hneď ti vysvetlím, prečo to tak je. Zároveň ti vysvetlím, akú nevýhodu so sebou táto kráľovská koruna prináša.

V recenzii sa dozvieš:

• Čo tvorí pohonné ústrojenstvo Mercedesu EQA
• Aký je komfort počas jazdy v najmenšom elektrickom SUV
• Aká je spotreba na diaľnici a v meste
• Prečo je Mercedes EQA plnohodnotným elektromobilom aj na dlhé trasy
• Čo je najsilnejšou zbraňou inak „slabého“ 100 kW nabíjania
• S čím prichádza EQA po technologickej stránke
• Aké sú najväčšie slabiny tohto prémiového elektrického SUV

Mercedes EQA 350 4MATIC je najvyššia motorizácia tohto modelu, ktorú som mal na test aj ja. Je teda najvýkonnejší, elektromotor má 215 kW (292 koní), poháňané sú obe nápravy a auto je v bežnej premávke veľmi živé.

Trochu prekvapujúca ale bola odozva akcelerátora, ktorá nemala typický prejav elektromobilu. Auto v jazdnom režime Comfort nevystrelí, ako je tomu u Tesly alebo aj kórejských výrobcov. Naopak, zrýchlenie v podaní inžinierov zo Štuttgartu je veľmi rafinované a vláčne. Prichádza postupne a je veľmi príjemne dávkované, pričom neprekvapí ani ľudí, ktorí s elektromobilom zatiaľ skúsenosť nemali.

V režime Šport je už situácia iná a výkon aj krútiaci moment nastupujú s urgenciou, i keď stále cítiť nemeckú rafinovanosť a precíznosť, ktorá vodičovi dáva dostatok priestoru na rozmyslenie.

Ak ti takéto parametre prídu zbytočné, môžeš siahnuť po EQA 300 4MATIC s výkonom 228 koní a pohonom všetkých kolies či dokonca najlacnejšej EQA 250+ s výkonom „len“ 190 koní. Paradoxom je, že práve najlacnejšia motorizácia má najväčší dojazd a to po facelifte dokonca až 560 km. U oboch „štvorkoliek“ sa bavíme o papierovom dojazde na úrovni 457 km.

Vráťme sa ale späť k testovanému EQA 350 4MATIC. Maximálna rýchlosť je obmedzená na 160 km/h, no ideálna diaľničná spotreba sa aj tu podobne, ako pri väčšine ďalších elektromobilov, dosahuje pri rýchlostiach do 120 km/h.

Čo sa týka komfortu a jazdných vlastností, EQA je na tom v rámci svojho segmentu veľmi dobre. Maximálne pohodlie vo vnútri dotvára extrémne dobre zvládnuté odhlučnenie. Musím priznať, že také ticho, aké som zažil počas jazdy v EQA-čku, som zatiaľ nezažil v žiadnom inom elektromobile s porovnateľnou cenou. Skvele zvládnutá aerodynamika eliminuje svišťanie okolitého vzduchu pri jazde po diaľnici. Hluk prenášaný do interiéru od kolies bol taktiež minimálny a bolo vidieť, že aj na tomto si inžinieri dali patrične záležať.

Batéria má kapacitu 66,5 kWh, čo je v danom segmente lepší priemer. Elektromobil však nie je vždy iba o veľkej batérií, dôležité je, ako celé auto dokáže s touto energiou narábať. Inak povedané, ako úsporne dokáže jazdiť. (Opäť je paradoxom, že lacnejšia motorizácia EQA 250+ dostala 70,5 kWh akumulátor.)

V tomto smere je už EQA podľa môjho názoru špičkové. Automobilka uvádza dojazd podľa WLTP na úrovni 457 km. Realita? Tento dojazd je absolútne dosiahnuteľný nie iba jazdou v meste, ale pokojne aj „deduškovským“ tempom na diaľnici.

Na 100 km diaľničnom úseku, kde som sa pohyboval rýchlosťami do 120 km/h sa moja spotreba zastavila na fantastických 19,5 kWh/100 km. Pre porovnanie, konkurenčné elektrické SUV sa spotrebou pri podobných rýchlostiach šplhakú k 22-23 kWh/100 km. Priznám sa ale, že deduškovské tempo mi moc nesedí a pri rýchlostiach okolo 130 km/h spotreba hravo vyskočí cez 22 kWh/100 km.

V meste dokáže EQA jazdiť aj za 13 kWh/100 km, no to musí mať vodič veľmi ľahkú nohu na plyne. Skôr rátaj so spotrebou 15-16 kWh/100 km v meste. Ja ľahkú nohu určite nemám, zároveň zhruba polovicu môjho nájazdu robím na diaľnici, výsledkom toho je, že počas týždňového testu, kedy som najazdil skoro 1000 km, som v priemere spotreboval nemalých 22 kWh/100 km. To sa pri domácom nabíjaní (cena 14 centov za kWh) odrazí na nákladoch 3,08 €/100 km.

S kompaktným elektrickým SUV od Mercedesu sme si v redakcii vyskúšali aj to, aké je ísť elektromobilom na dovolenku a aké obmedzenia elektrické auto počas predĺženého víkendu pod Tatrami prinesie. So vztýčenou hlavou môžeme prehlásiť, že ani na jeden jediný moment sme nepocítili obmedzenie v zmysle, že sedíme v elektrickom aute a napríklad musíme ísť niekam nabíjať. 

Vyrážali sme z Bratislavy s plne nabitou batériou. Na rýchlonabíjačke v Budči sme sa zastavili na kávu a zatiaľ čo sa dopila, sa auto nabíjalo a bez problémov sme dorazili až do Liptovského Mikuláša s rezervou okolo 100 km.

Na ubytovaní bola možnosť si auto nabiť, no schválne sme ju nevyužil. Nie vždy totiž majiteľ elektromobilu takúto možnosť má a chceli sme preto odsimulovať najkritickejšiu situáciu.

Dojazd 100 km bez problémov vystačil na potulky po okolí a nabíjali sme až v sobotu večer pred odjazdom domov. V Mikuláši sme našli verejnú nabíjaciu stanicu, vybavili sme si nákup a auto sa zatiaľ nabilo na 100 %.

Cesta do Bratislavy bola s menšími zachádzkami dlhá 314 km. Na trase LM – BA je pomerne členitý terén a aj diaľnice, no výškový rozdiel oboch miest je 450 metrov a môžeme povedať, že sme išli „z kopca“.

Tento faktor sa rozhodne podpísal na skvelej spotrebe, no vážení, tá sa zastavila na famóznych 17 kWh/100 km. Po príchode do Bratislavy nám zostala ešte štvrtina batérie a dojazd na ďalších vyše 100 km.

Aj tento výlet ma utvrdil v dvoch veciach. Za prvé: Ak máš dostatočne dobrý elektromobil, ani dovolenka s ním nie je žiaden problém. A za druhé: Mercedes EQA bez najmenších problémov zvládne trasu z Bratislavy pod Tatry na jedno nabitie.

Ešte venujem pár riadkov k samotnému nabíjaniu, ktoré je už ako tradične v prípade Mercedesu špičkové. To má síce maximálny výkon iba 100 kW, no vynahrádza si to excelentnou nabíjacou krivkou.

Na 150 kW nabíjačke v Auparku som strávil 35 minút a za tento čas mi do batérie natieklo 51 kWh energie. Maximálny nabíjací výkon dokonca v istý moment vyskočil až na 111 kW, no priemerne sa auto nabíjalo výkonom 86 kW. 

Znova to môžem porovnať napríklad s VW ID.4, ktorý som nabíjal na rovnakej nabíjačke v Auparku, no napriek výkonnejšiemu, až 125 kW nabíjaniu sa priemer pohyboval na úrovni 60 kW. Dizajnovo sa Mercedes EQA náramne podobá na model GLA, od ktorého sa v skutočnosti odvíja. Tieto dve vozidlá však majú niekoľko signifikantných rozdielov ako v exteriéri, tak aj v interiéri vozidla, podľa ktorých ich dokáže odlíšiť naozaj každý.

Tak napríklad zvonku spoznáš EQA podľa plnej prednej masky a prepojených predných, ale aj zadných svetiel. Spojené zadné svetlá sú totiž identifikátorom číslo jedna pre celú rodinu EQ. EQA má na rozdiel od svojho „spaľovacieho“ brata oblejšie a aerodynamickejšie tvary.

Vzadu je ideálny priestor pre pohodlné usadenie dvoch dospelých, traja sa už ale tlačia a ide skôr o núdzovú možnosť. V aute som mal možnosť riešiť aj sťahovku a aj keď ide o kompaktný elektromobil, po sklopení zadných sedadiel ponúkol dostatok priestoru na to, aby sa z neho stala plnohodnotná posila.

V interiéri by si už rozdiely hľadal ťažie, no jeden sa tu predsa len dá nájsť. Iba Mercedes EQA ponúka možnosť nakonfigurovať si podsvietený dekor prístrojovej dosky pred spolujazdcom. EQA bolo vôbec prvým Mercedesom, ktorý s touto vychytávkou prišiel.

Veľmi chválim pridanie bezdrôtového Android Auto a Apple CarPlay, ktoré sme u predfaceliftovej verzie veľmi kritizovali. Kábel sa už skrátka v dnešnej dobe nenosí.

Čo sa asistentov týka, testovaný model ich bol doslova plný. Od adaptívneho tempomatu, cez držanie v pruhu a čítanie značiek, až po autonómne parkovanie.

Práve autonómne parkovanie som si počas testu mal možnosť vyskúšať prvýkrát v podaní Mercedesu. Narozdiel od akcelerácie systém nie je veľmi plynulý, je strojový a rázny – miestami až príliš. Pri prvom parkovaní pôsobí nekomfortne, no človek si zvykne a pri treťom či štvrtom parkovaní už budeš presne vedieť, čo máš čakať. Samotné parkovanie je potom dokonalé. Na oboch stranách nechá vždy dostatok miesta, i keď to občas vyžaduje postaviť sa na parkovanie miesto neštandardným spôsobom. Veľmi ho chválim a oproti konkurenčným systémom, ktoré som mal možnosť vyskúšať, je veľmi spoľahlivý.

Pochvalu si ešte zaslúži navigácia, ktorú spomíname aj vo videu. Tá dokáže veľmi presne vypočítať čas príjazdu do cieľa aj s prestávkami na nabíjanie. Navigácia ukáže aj kapacitu batéria, ktorá by ti mala po príchode do cieľa zostať.

Zhrnutie

Mercedes EQA mi skutočne ukázal, prečo je vstupnou bránou do sveta elektromobility. Je to totiž najlacnejší elektrický Mercedes, ktorý si aktuálne môžeš kúpiť. V porovnaní s konkurenciou, ktorú aktuálne predstavuje Škoda Enyaq, VW ID.4, Audi Q4 e-tron a Hyundai Ioniq 5, je však elektrické „GLÁčko“ v základe cenovo na úrovni konkurencie v lepšej výbave.

To, čo však v Mercedese dostaneš už v základe, nedostaneš v žiadnej inej vyššie spomenutej automobilke. Kvalita spracovania, použité materiály a cit pre detail je niečo, v čom bude mať automobilka s trojcípou hviezdou v logu vždy navrch.

Ten, kto si potrpí na luxus a prémiovosť, ale nemôže mať hlboko do vrecka využije základný model EQA 250, ktorý začína na sume 56 600 €. Ja som testoval silnejšiu motorizáciu 350 4MATIC, ktorá sa s príplatkovou výbavou vyšplhala na 74 874 €. Práve vysokú cenu testovacieho modelu vnímam ako jeho jedinú chybu. Osobne by som ale radšej siahol po slabšej motorizácii, ktorá na papieri ponúkne až o vyše 100 km lepší dojazd, pričom stojí o zhruba 6000 € menej.

Je teda už len na samotnom zákazníkovi, či sa chce radšej voziť v ID.4 vo „fullke“, ktorá bude technologicky nabitá na maximum, alebo v EQA-čku v rozumnej výbave, ktoré ponúka skutočný zážitok prémiového auta.