Možno sme si doteraz mysleli, že tak hlboké miesto ako je Mariánska priekopa, bude oplývať hrobovým tichom. Vedci ale zistili, že opak je v skutočnosti pravdou a jedno z najhlbších miest na svete prekvapenie hýri širokou škálou zvukov.

Môže chrumka vo vesmíre zničiť ISS? Na internete sa rozpútala bizarná diskusia, vyjadril sa aj odborník

Prevratná technológia MANA: Nový prototyp je až 80-krát efektívnejší ako klasické polovodičové procesory

Mozgový implantát porazil ťažkú depresiu, jeho potenciál však siaha ešte ďalej. Čo nás čaká?

Ako informuje portál IFL Science, vedci z výskumu vedeného Národným oceánskym a atmosférickým úradom (NOAA) a Tichomorským námorným environmentálnym laboratóriom (PMEL), uskutočnili v roku 2015 vôbec prvé meranie zvuku na dne Mariánskej priekopy. Tá leží v Tichom oceáne a jej dno siaha viac ako 11 kilometrov pod hladinu mora.

Jedno z najhlbších miest na Zemi je prekvapivo hlučné

Úlohou štúdie, ktorá združila okrem vedcov z NOAA a PMEL aj výskumníkov z Oregonskej štátnej univerzity a pobrežnej stráže USA, bolo získať presné merania hluku, za pomoci ktorého by vedci mohli v budúcnosti určiť, ako a či sa jeho úroveň zvyšuje. Hoci by sme mohli predpokladať, že tak hlboké miesto pod vodou bude tiché ako hrob, opak je pravdou.

„Mohli by ste si myslieť, že najhlbšia časť oceánu bude jedným z najtichších miest na Zemi. Napriek tomu v nej skutočne existuje takmer konštantný hluk z prírodných aj ľudských zdrojov. Okolitému zvukovému poľu v oblasti Challengerskej hlbočiny dominuje zvuk blízkych, ale aj vzdialených zemetrasení, ako aj zreteľné stonanie veľrýb bielohlavých a ohromný hluk tajfúnu kategórie 4, ktorý práve prešiel oblasťou,“ uviedol vo vyhlásení Robert Dziak, výskumný oceánograf NOAA a hlavný vedec projektu.  

Zvuk v Mariánskej priekope merali vedci po dobu troch týždňov. Meranie v takejto hĺbke však nebolo vôbec jednoduché. Špeciálny hydrofón museli vedci umiestniť do titánového obalu, aby obrovský nápor tlaku vydržal. Na dne priekopy totižto tlak vody dosahuje hodnoty až 108,6 MPa.

„Nikdy sme nespustili hydrofón pod povrch hlbšie ako míľu alebo podobne, takže spustenie nástroja asi sedem míľ [ ~ 11 kilometrov] do oceánu bolo skľučujúce. Museli sme spustiť hydrofón zakotvený cez vodný stĺpec rýchlosťou nie väčšou ako päť metrov za sekundu.“ uviedol Haru Matsumoto, ktorý pomohol vyvinúť nástroj na meranie zvuku pre tento experiment.

Aj keď bola úloha komplexná, výsledky jednoznačne stáli za námahu. Dziak a zvyšok tímu analyzovali zvuky po dobu troch týždňov, pričom sa im podarilo oddeliť prirodzený hluk a hluk spôsobený ľudskou činnosťou.

Analýzami tak zistili, že v priekope bolo zaznamenaného mnoho hluku spôsobeného lodnou dopravou. Práve tento zvuk si môžeš vypočuť nižšie.

Na tejto nahrávke si môžeš vypočuť zvuk zemetrasenia s magnitúdou 5, ktoré pochádzalo z ostrova Guam:

Pred a po rovnakom  zemetrasení boli zaznamenané aj zvuky veľrýb:

Ešte čistejšie je možné počuť veľryby na tejto nahrávke:

V budúcnosti nám tak tieto merania pomôžu určiť, či hluk spôsobený ľudskou činnosťou v oceáne silnie. Zároveň môžu vedci posúdiť, ako zvuky ľudskej činnosti môžu ovplyvniť morské živočíchy, ktoré používajú zvuk na komunikáciu, navigáciu a kŕmenie.

Tím vedcov sa preto chystá na ďalšie merania, ktoré by tentoraz zahŕňali aj Severný ľadový oceán, pričom chcú hydrofón ponechať na dne oceána dlhšie a pripojiť k nemu aj kameru.